Všetci z nás v živote stretli lásku.
Mohla to byť láska od rodičov, súrodenecká láska, alebo samozrejme aj tá partnerská.
Láska k nám prišla v rôznych podobách, v rôznom veku a na rôznych miestach.
Tak, ako prišla k tebe láska?
pexels.com
Keď sme malé dievčatká ešte v škôlke, zaľúbime sa do chlapca, ktorého mamka je kamarátka našej mamky. Držíme sa za ruky, dávame „bočku“ na líčko. Táto láska je ako z tých obrázkov na internete. Neviem povedať či ju cítime, ale prevažne s tým chlapcom ostaneme ako veľmi dobrý priatelia.
„Priateľstvo, ktoré trvá viac ako 7 rokov sa berie už ako súčasť rodiny“ -anonym
Ďalšia láska si nás nájde niekde na základnej škole. Zaľúbime sa do chlapca, ktorý je tak trochu „rebel“ , ale nikdy si nás ani nevšimne, lebo nepatríme medzi populárne dievčatá na škole. A tak občas požiarlime na to, s kým trávi čas, ale z tejto lásky nič nie je. No môže k nám prísť neskôr zas a na chvíľu. Táto láska by sa nemala ani láskou nazvať, pretože je to skôr túžba.
No povedzme si úprimne, ktorá z nás ho nechcela pobozkať pri hre „fľaša“ na lyžiarskom?
Potom príde tá prvá láska. Neviem veľmi ako opísať ako si nás nájde. Myslím, že vzniká z priateľstva. Toto priateľstvo medzi tebou a ním zostane naveky. Nemyslím, že budete stále v kontakte, že budete stále patriť do svojich životov, ale myslím to, že ak sa stretnete po rokoch, budete sa rozprávať, tak akoby žiaden čas a ani diaľka medzi vami neexistovala.
Táto láska je náš najväčší učiteľ. Naučí nás veľmi veľa vecí: o sebe, o chlapcovi , o láske. Myslím, že v čase keď táto láska končí, nie sme tak celkom pripravené na jej koniec. Myslíme si, že ostane ešte chvíľku. No sme na omyle.
„Manželstvá sa nerozpadajú z nedostatku lásky, ale z nedostatku priateľstva“ – anonym
Neskôr nás stretne na ceste láska, ktorá bude priateľská. Budeme mať voči tomu človeku neskutočný rešpekt, a vieme, že vzťahom by sme ho stratili, a tak keď táto láska odchádza na nejaký čas, aby sme zabudli, tak sa neskôr vráti vo forme skvelého kamarátstva. Akoby to čo bolo medzi vami sa nikdy nestalo.
unsplash.com
Raz za čas nás aj navštívi nevyžiadaná láska. Je to taká láska, ktorá príde ako hurikán a my sa musíme rozhodnúť či jej dáme šancu. I keď velakrát príde v období, keď nie sme pripravení. Možno nás vydesí a možno ju prijmeme.
Občas príde láska, pri ktorej musíme dospieť. Naučiť sa určité správanie. Budeme sa pri nej cítiť vyspelo a budeme si to užívať. Keď táto láska odíde spomenieme si na naše bláznivé ja.
A potom tam niekde nás navštívi láska podobná nám. Bude to niekto s kým si budeme rozumieť aj bez slov. Budeme mať podobné zmýšľanie.Možno skončíte s týmto človekom spolu a možno nie. No naučí ťa niečo na čo nikdy nezabudneš, to niečo, čo je špeciálne pre teba.
Bude mať vlastnosti všetkých tých lások, no bude mať jednu obrovskú svoju. Tá bude dôvodom, prečo vydržíš v nej, aj keď budeš chcieť odísť. Bude tvoje nebo a peklo. Noc a deň. Slnko a Mesiac.
A možno tá posledná láska bude jedna z tých lások, ktoré ťa kedysi navštívili, len ste obaja museli dospieť a naučiť sa nové veci.
pexels.com
„Ak by som vošla do miestnosti plnej ľudí, ktorých som kedysi milovala, ku komu by ma to priatiahlo najviac? “ – anonym
