Už od­ma­lička by sme si mali pre­cvi­čo­vať a zlep­šo­vať svoju schop­nosť učiť sa, aby sme tak ne­skôr mohli ľah­šie spl­niť a do­siah­nuť svoje ciele. Väč­šina ľudí ale myslí a učí sa stále rov­nako. 

Na­šťas­tie, kog­ni­tívna veda sa lep­šie po­zrela na uče­nie ako také a tak vám pri­ná­šame vý­sledky jej zis­tení.

1. Zruč­nosti sa ľah­šie učia po sa­mos­tat­ných čas­tiach

Ak sa chcete na­učiť hrať na gi­tare, ne­pre­mýš­ľajte o tom ako o celku a nech­cite hneď za­hrať ne­jakú pie­seň od va­šej ob­ľú­be­nej ka­pely. Roz­deľte si to na men­šie, ale po­rov­ná­va­teľné ciele. Na­prí­klad nie­koľko jed­no­du­chých akor­dov, ako ich po­riadne za­hrať, ne­skôr ako ich spá­jať do­kopy a po­dobne.

Ča­som sa tieto čias­tkové zruč­nosti spoja a vý­sled­kom bude to, že si na gi­tare za­hráte pie­seň, ktorú si vy­be­riete.

Ta­kýto spô­sob ap­li­kuje me­cha­nické uče­nie rov­nako ako aj na fak­toch za­lo­žené lek­cie.

2. Mul­ti­tas­king ne­fun­guje a už vô­bec nie pri pa­mä­taní no­vých in­for­má­cii

Veľa ľudí roz­umie, že mul­ti­tas­king je len mý­tus – náš mo­zog na­ozaj ne­do­káže dá­vať rov­naký po­zor na dve roz­ličné úlohy a ve­no­vať sa im zá­ro­veň. Ale nie­ktorí ľu­dia sa takto po­kú­šajú učiť.

Ok­rem toho, že si úlohu roz­čle­níte na men­šie časti, kaž­dému kroku sa ve­nujte na­plno. Ne­snažte sa zvlá­dať ďalší, ak ste ne­do­kon­čili pre­došlý. Ak vás niečo vy­ruší, trvá okolo 25 mi­nút kým sa bu­dete znovu plne sú­stre­diť na svoju úlohu. Mul­ti­tas­king za­prí­činí, že bu­dete čias­točne roz­umieť “z kaž­dého rožka troška”, ale ur­čite ne­za­bez­pečí, aby ste úlo­hám roz­umeli úplne a do­ká­zali ich tak dobre spl­niť.

3. Na­pí­sať si, čo ste sa na­učili, po­máha upev­niť si to v mysli

Ak po­danú in­for­má­ciu chcete pre­me­niť na ve­do­mosť, vý­skum uka­zuje, že by ste si to mali za­pí­sať – ru­kou. Po­zo­ro­va­nie z roku 2014 uká­zalo, že štu­denti, ktorí si po­známky pí­sali ručne na pa­pier do­siahli omnoho lep­šie vý­sledky ako tí, ktorí si ich za­pi­so­vali do no­te­bo­okov. Boli schopní pa­mä­tať si viac fak­tov, roz­trie­diť ich do kom­plex­ných cel­kov a ná­pa­dov, a lep­šie spá­jať in­for­má­cie.

Vý­skum­níci tvr­dia, že po­kiaľ pí­šeme pe­rom na pa­pier, vy­tvára to v mozgu omnoho trvan­li­vej­šie spo­je­nia, ako keď pí­šeme na klá­ves­nici. Ta­kéto pí­sa­nie je prí­liš rýchle a pre mo­zog omnoho jed­no­duch­šie, a teda sa ne­do­káže na­toľko usa­diť v pa­mäti. Pí­sa­nie ru­kou vás núti če­liť in­for­má­ciám tvá­rou, čím vás núti strá­viť s nimi ne­jaký čas.

screenshot_4-2
foto: scien­ce­a­lert.com

4. Chyby by sa mali osla­vo­vať a štu­do­vať

Byť do­ko­nalý je pre­ce­ňo­vané. Celá po­inta uče­nia spo­číva v tom ro­biť chyby, zly­hať a ne­skôr uis­ťo­vať, prečo sa to tak stalo a čo sme uro­bili zle.

Ďal­šia štú­dia z roku 2014 uká­zala, že mo­zog ukladá spo­mienky na chyby na špe­ciálne miesto, aby sa im na ďalší po­kus do­ká­zal vy­hnúť. Ak ro­di­čia nú­tia deti ne­ro­biť chyby alebo ich za ne prí­sne tres­tajú, pri­pra­vujú ich tak podľa vý­skum­ní­kov o veľa ve­do­mostí.

5. Byť opti­mis­tický po­máha uspieť

Stre­so­va­nie deti zby­toč­ným pre­ce­ňo­va­ním a nú­te­ním spô­sobí viac škody ako úspe­chu. Skôr o sebe za­čnú po­chy­bo­vať a na­plní ich to úz­kos­ťou, a tieto dve veci sú pre schop­nosť uče­nia priam to­xické.

“Úz­kosť u vás vy­lu­čuje schop­nosť nájsť sku­točné rie­še­nia sku­toč­ných prob­lé­mov, pre­tože vi­díte re­a­litu skres­lene cez svoj strach” ho­vorí pro­fe­sor Har­vard­skej školy biz­nisu Ali­son Wood Bro­oks.

De­kády skú­ma­nia a po­zo­ro­va­nia do­ká­zali, že po­kiaľ sa do čo­ho­koľ­vek pus­tíme s ot­vo­re­nou mys­ľou, bu­deme v tom úspeš­nejší, ako keď sa bu­deme ne­us­tále báť. Ro­di­čia by preto mali de­ťom uka­zo­vať uče­nie ako ob­ja­vo­va­nie. Deti sa tak stá­vajú roz­hod­nej­šími.

6. Vzru­šu­júce témy sú “lep­ka­vej­šie” ako tie nudné

Deti sa vždy zau­jí­majú o čudné a ne­vys­vet­li­teľné veci v ich okolí a ob­ja­vo­va­nie je pre ne zá­ba­vou. Ako­náhle však prídu do školy, kde mu­sia tvrdo ar­gu­men­to­vať ho­lými fak­tami, pri­chá­dzajú o zá­bavu. Tak skoro, ako to je možné by deti mali byť oce­ňo­vané za to, že si pa­mä­tajú ten zvláštny pach v cu­dzom dome, alebo tie žlté ot­cove kra­ťasy, v kto­rých chodí len ve­čer do­zadu za dom pra­co­vať v záh­rade.

7. Rých­lostné čí­ta­nie môže skra­co­vať čas uče­nia

Jed­no­du­chý pred­po­klad – ak čí­tate rých­lej­šie, učíte sa rých­lej­šie. Prak­ti­zo­va­ním rých­lost­ného čí­ta­nia tré­nu­jete svoj mo­zog, aby spá­jal slová do ce­lis­tvých myš­lie­nok, nie aby po­su­dzo­val každé slovo oso­bitne, čo vás pri učení značne môže spo­ma­liť.

screenshot_3-2
foto: scien­ce­a­lert.com

8. Tré­no­vať, tré­no­vať, tré­no­vať

Tvrdá práca môže mať na mo­zog blahý vplyv. Sa­moz­rejme nie drieť v bani ako ot­rok, skôr pra­co­vať na svo­jom zlep­šení. V roku 2004 vedci ne­chali ľudí žon­glo­vať s lop­tič­kami a sle­do­vali pri tom ich mo­zog. Po­čas žon­glo­va­nia bolo vi­dieť tvrdú prácu še­dej kôry, ako­náhle ale ľu­dia žon­glo­vať pre­stali, práca zmizla. A pri­tom žon­glo­va­nie nie je pod­state nič iné ako opa­ko­va­nie na­cvi­če­ných po­hy­bov.

Pri opa­ko­vaní do­chá­dza k tvorbe no­vých spo­jení v mozgu. Tie ná­sledne do­kážu na­prí­klad mno­ho­krát opa­ko­vaný po­hyb pre­tvo­riť na ref­lex.

9. Po­u­ží­vaj to, čo vieš, aby si sa na­učil to, čo ne­vieš

Ak má dieťa prob­lém zvlád­nuť ne­jakú tému, ro­dič by mu mal po­môcť ne­ja­kou sú­vi­sia­cou té­mou ktorú zvládlo. Volá sa to aso­cia­tívne uče­nie. Štu­dent na­prí­klad môže mať prob­lém s po­ro­zu­me­ním di­fe­ren­ciál­neho po­čtu, ale má rád fut­bal. Ak do­káže vi­dieť po­dob­nosť na­prí­klad me­dzi to­če­nou stre­lou a ob­lú­kom krivky, má väč­šiu šancu po­cho­piť ab­s­traktný kon­cept, kto­rým je v na­šom prí­pade di­fe­ren­ciálny po­čet.

10. Vy­hľa­dá­va­nie in­for­má­cii ne­musí byť vždy zlé

Deti by sa mali na­učiť ako zá­pa­siť s jed­no­duch­šími prob­lé­mami. Ale dô­kazy uka­zujú, že dlhé rie­še­nie prob­lému môže všetko len zhor­šiť, pre­tože dieťa ťažko zvláda ak sa mu dlho ne­darí.

Štú­dia z roku 2008 uka­zuje, že ne­vy­rie­šené prob­lémy zhor­šujú schop­nosť pa­mä­tať si a teda učiť sa. Rie­še­nie teda znie: ak viete, že to viete, len si ne­mô­žete spo­me­núť, vy­go­og­lite si to.

11. Ro­biť “uči­teľa” po­máha učiť sa

Vedci to vo­lajú “efekt chrá­nenca”. Keď to, čo ste sa na­učili, nie­komu po­dáte vlast­nými slo­vami, nejde len o to, že si pa­mä­táte pod­statu in­for­má­cie. Utvr­dzuje to vaše vlastné chá­pa­nie veci. Pri roz­de­ľo­vaní prob­lému do men­ších po­cho­pi­teľ­ných častí musí uči­teľ vy­užiť svoju ve­do­mosť o prob­léme a sku­toč­nosť, ako sa učil on.

To je je­den z dô­vo­dov, prečo sú starší sú­ro­denci múd­rejší ako tí mladší. Do­ká­zala to štú­dia z roku 2007. Je tomu tak preto, pre­tože jed­nou z “pra­cov­ných ná­plní” star­šieho sú­ro­denca je pre­dá­vať ve­do­mosti, ktoré on zís­kal.


foto: eli­te­daily.com

zdroj: ve­de­lis­teze.sk