Vždy som ve­dela, že moje škol­ské časy sa na stred­nej ne­skon­čia. Išla som si za svo­jím snom a vy­brala vy­sokú školu, ktorá ma na­pĺňa. Chcem ti pred­sta­viť, čo mi táto moja za­tiaľ 4 ročná cesta výš­kou dala :

  1. Množ­stvo kva­lit­ných ve­do­mostí – nech už si vy­be­rieš od­bor aký­koľ­vek, zá­klad je, aby ťa ba­vil. Ver mi nie je nič hor­šie ako štu­do­vať niečo, čo sama nech­ceš. Mu­síš si však uve­do­miť, že na kaž­dej škole sa ob­ja­via pred­mety, s kto­rými ne­bu­deš 100% sto­tož­nená vtedy sa treba pre­môcť a ísť ďa­lej. Stojí to za to a po čase si uve­do­míš, aká si vďačná za ve­do­mosti, ktoré sa ti pe­da­gó­go­via či do­kto­randi sna­žili vtĺcť do hlavy.
  1. Pria­te­ľov – či už chceš alebo nie, bez pria­te­ľov sa na výške ne­za­obí­deš. Je su­per mať okolo seba ľudí, ktorí majú radi rov­naké veci ako ty a zdie­ľajú po­dobnú ví­ziu svo­jej bu­dúc­nosti.
  1. Sa­mos­tat­nosť – bý­vaš na in­tráku alebo na byte ? V pod­state to je jedno, pre­tože sa tam na­chá­dzaš bez svo­jich ro­di­čov. Zrazu sa mu­síš sama sta­rať o množ­stvo vecí, ni­kto ti ne­kon­tro­luje ako na­rá­baš s pe­niazmi, či do­ká­žeš na­čas vstať  do školy, na­jesť sa, na­kú­piť a po­sta­rať sa o seba.
  1. Va­riť – ak by som sa mala každý deň stra­vo­vať v re­štau­rá­cii asi by som skra­cho­vala. A tak mi ne­os­tá­valo nič iné ako sa na­učiť chutne va­riť.
  1. Zod­po­ved­nosť – Stí­haš sa učiť na zá­po­čet/skúšku, či si mô­žeš do­vo­liť vy­ra­ziť na párty? Ťažká otázka, no ak si správne na­sta­víš pri­ority, od­po­veď už taká ťažká ne­bude.
  1. Ako sa ba­viť – Nie je nad lepší po­cit, ako keď si ideš vy­ra­ziť so spo­lu­žiakmi po sku­točne ná­roč­nom dni. Vy­so­koš­kol­ské mestá sú plné klu­bov na­bi­tých štu­dentmi a tak­mer každý týž­deň má ne­jaká výška svoju uda­losť . Je len na tebe akých ľudí sa roz­hod­neš stret­núť daný  týž­deň.
  1. Vá­žiť si do­mov – Do­mov je tam, kde je ro­dina. Ni­kdy pred­tým si si ne­uve­do­mila, aké máš šťas­tie, že ťa doma čaká op­raté a vy­žeh­lené prádlo, či tvoja vlastná PO­STEĽ.
  1. Po­znať hod­notu pe­ňazí – chlad­nička sa sama ne­na­plní, lís­tky na MHD nie sú zdarma a ani skriptá sa ne­ob­ja­via ráno na stole. Na­bu­dúce si rad­šej ro­zmys­lím či si mô­žem do­vo­liť kú­piť pre­dra­žený Bubb­le­tea, alebo si do­bi­jem ISIC na mest­skú.
  1. To­le­ran­ciu – le­žíš v po­steli, za­spá­vaš, keď zrazu príde spo­lu­bý­va­júca rozs­vieti svetlo a za­pne si ob­ľú­bený se­riál. V tom lep­šom prí­pade.
  1. Se­ba­o­vlá­da­nie – Svet nie je fér. Ani ni­kdy ne­bol. Dobre vieš, že si dala zo seba ma­xi­mum, kým tvoja spo­lu­žiačka žú­ro­vala po no­ciach. Ona skúšku má, ty nie. Nie­ktoré veci ne­do­ká­žeš ovplyv­niť, vtedy treba za­ťať zuby a ísť na 200 % .pexels
    foto : www.pe­xels.com

V jed­nom zau­jí­ma­vom pries­kume som vi­dela, že  mož­nosť vy­so­koš­kol­ského štú­dia má 7% sve­to­vej po­pu­lá­cie.  Hoci mám nie­kedy (hlavne po­čas skúš­ko­vého) chuť  pod­pá­liť všetky učeb­nice, vy­ho­diť ich von ok­nom a od­ísť žiť na Kubu, som vďačná zato, že pat­rím me­dzi nich.

Co­ver foto: www.pe­xels.com

 

Komentáre