Pondelkové ráno. Skoro ráno, kedy som ešte nemohla zaspať a tak som jednoducho prechádzala instagram, messenger, a púšťala si pesničku od Halsey. Už si presne nespomínam, ktorá skladba to bola a tak to jednoducho vynechám. Premýšľala som, aký deň ma asi zajtra čaká a čo nové sa udeje, no a v tom momente sa mi zastavilo srdce, hoc len na pár sekúnd.
Trocha som sa triasla. Nedokázala som pochopiť, prečo si sa znova vrátil. Prečo si mal potrebu rozkopnúť dvere a všetku moju snahu posunúť sa ďalej. Nechápem doteraz, ale poďme ďalej. Poznáš to, ráno o druhej sa ťažko premýšľa a tak som odpísala.
Či to bola chyba, neviem. Každopádne som sa snažila udržať si tvár a nebyť iná, a tak som odpísala, noc už nebola taká tmavá, ako sa mi zdalo. Písali sme si tak, akoby sa nič nestalo. Akoby naša konverzácia nikdy neskončila, no akurát k nej pribudli nové zážitky, strachy a rôzne starosti.
Okej, možno si povieš, že sa vlastne nič nestalo a táto noc bola síce veľmi dlhá, no neskončilo to len pri tejto dlhej noci. Myšlienky sa nám vynárali na povrch a tak sme si povedali, že sa stretneme. Rozrazil dvere, ktorými som ho predtým poslala veľmi ďaleko. Neviem či to všetko bolo správne, no stále to trvá. Som naivná? Možno, ale kto nie je naivný, ak v niečo naozaj dúfa?
Znova som sa trocha hanbila, ale už to nebolo také strašné. Slová sa zo mňa v jednej chvíli neskutočne sypali. Smial si sa. Díval sa do mojich očí a ja som sa pýtala, či ma znova len pomotá a potom odíde bez slov a mne ostane len tento jediný pohľad.
Boli to momenty, ktoré nám nik nevezme. Ktoré nik nevezme ani tebe, ak si sa v tomto smere trocha našla a ja verím, že áno, že v tomto nie som naivná len ja sama. Smiešne je, že viem, ako veľmi je to naivné, no aj tak tomu neprestávam veriť.
Neprestanem, pretože som snílek, ktorý ide za svojim šťastím neustále. Vnímam ho. Stále je tu a stále sa smeje. Stále má problémy, o ktorých mi občas povie. Je to ten typ, ktorý trpí veľmi potichu alebo sa tvári, že žiadne problémy sa ho netýkajú. Občas mi o nich povie, práve vtedy, keď mi najviac verí.
A tak premýšľam, ako to celé skončí a vlastne, sama neviem. Možno ostanem znova v slzách, možno to skončí tak, ako nikdy. Neviem to, no neprestávam dúfať a robím všetko tak ako sama chcem. Stále sa venujem sama sebe a svojmu šťastiu a on je len bonusom, ktorý mi spríjemní ťažký deň.
