Časy sú ťažké a život s úzkosťou prichádza ruka v ruke s depresiou.
Rozširujú sa medzi mladými bez toho, aby si to uvedomovali. Ja sama som vedela od začiatku, že je so mnou niečo „v neporiadku“. Ľudia v okolí ma definovali slovom „náladová“, kedy mi tá nálepka prischla a od vtedy, keď niekto chcel, aby som sa opísala, prvé čo som o sebe vedela povedať bolo: som náladová.
Lenže, to nie sú moje slová. Sú to slová cudzích ľudí, ktorí ma nepoznajú tak, ako poznám ja sama seba. Keď sa zamyslím, aká som, nechcem povedať, že sa mi často striedajú nálady. Chcem povedať: „Som emotívna, veselá, prekypujem rôznymi emóciami, ale to len preto, lebo keď cítim, tak do toho dávam celé svoje srdce, ak milujem, milujem celým srdcom, ak nenávidím, nenávidím tiež celým srdcom.“
Ako som už spomenula, doba je iná, svet je uponáhľaný, veľa ľudí má na seba vysoké nároky, alebo na nich majú vysoké očakávania napríklad rodičia, alebo možno nesú od mala príliš veľkú zodpovednosť za veci, ktoré by ich ešte tak skoro nemali trápiť. Potom vznikajú presne úzkostné a depresívne stavy, väčšinou prichádzajú spolu, ruka v ruke.
Keď človek počuje slovo „depresia“, hneď si premietne človeka, ktorý sa reže, ktorý má chuť zabiť sa. Nie vždy je to tak. Depresia niekedy môže byť vo forme vnútorných výčitiek, trápenia sa vo vlastnom vnútri, nemusí mať vždy sebapoškodzovacie následky. Nie je to ani len chvíľkový stav, kedy niekto jednoducho nemá náladu a povie „mám depku“. Depresia je únava, je to nezáujem o svet naokolo a možno aj nechuť sa postaviť a robiť so sebou niečo, rozprávať sa s niekým, ísť do sprchy, najesť sa, sú to neustále nezmyselné výčitky, že možno keby toto spravil inak tak by sa to nestalo…
A čo si predstavíte, keď počujete slovo „úzkosť“?
Lebo ja som o nej nič nevedela. Evidovala som existenciu daného slova, ale to bolo všetko. Veď aj sama, dlhé mesiace, dokonca možno aj roky, keď som ju už zažívala, som si vlastne myslela, „okej, som možno len príliš stresujúci typ človeka“, „jasné, mám problém s trávením a vždy v novom prostredí si musím určitý čas zvykať na nové jedlá“. Nič z toho to nebolo. Stavy sa zhoršovali a ja som začala mať „stres“ aj pred tým, ako mi zavolal napríklad kuriér s balíkom. Áno, bolo aj také obdobie, kedy pre ľudí úplne malicherné činnosti mi dokázali vyvolať paniku, strach, … taký je život s úzkosťou.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane.
