To, že sme každá iná, si už dávno uvedomujeme (veď to počúvame z každej strany), no aj napriek tomu nás občas prepadnú myšlienky, v ktorých sa porovnávame s inými ženami. S našimi spolužiačkami, sestrami, kolegyňami či inými rovesníčkami, ktoré sú akousi všeobecnou mierkou na život.
Veď to určite dobre poznáš. Tvoja sestra sa už v takom veku vydala. Tvoje spolužiačky už majú deti. Tvoje kamarátky šli študovať na vysokú. Aj keď sa to snažíš neriešiť, predsa ťa to vnútorne trocha škrie. Pýtaš sa samej seba, či si divná, že nie si ako ostatné ženy v tvojom veku.
Je s tebou niečo zle? Máš smolu alebo šťastie? A vôbec, mala by si niečo zmeniť?
Je jasné, že ak sú 3 z tvojich piatich najbližších priateliek už vydaté mamičky, aj tebe napadne, že možno je správny čas pridať sa k nim. Alebo si sa rozhodla odísť pracovať do zahraničia, pretože ťa vysoká škola neláka tak, aby si tam šla ako baby z tvojho ročníka a máš zlý pocit, že tým niekoho sklameš.
Drahá, život ale nie je o tom, čo chcú a robia druhí. Je to o tom, čo chceš ty. O tom, čo ťa spraví šťastnou, čo ťa osobnostne naplní, o tom, čo považuješ za správne. Aj keby si robila chyby, je to len tvoja vec a tvoje poučenie sa do budúcnosti.
Nebolo by to zvláštne, ak by sme žili všetci rovnako ako nejaké stroje? Pamätaj si, že nie si čudná, nie je na tebe nič zlé a ani menejcenné. Každá máme iné hodnoty, ciele, sny a každej niečo iné privedie do cesty aj sám osud. Rob všetko tak, ako chceš, inak ťa bude naveky zožierať svedomie kvôli tomu, že nie si sama sebou.
Ako sa hovorí v jednej piesni: Žijeme podľa seba, nie podľa okolia. Nezáleží na tom, čo si o nás hovoria.
