large-3Po­tre­bo­vala som to. Možno po­cho­piť, opäť sa za­mi­lo­vať so ži­vo­tom, opäť pre­ko­ná­vať pre­kážky, za­žiť a ísť ďa­lej. Ve­dela som, že prí­roda ni­kdy ne­zradí a je viac ako len ča­ro­vná. Preto som sa roz­hodla ísť na pár dní do lesa, vy­čis­tiť svoju my­seľ i dušu. Člo­vek po­tre­buje byť sám. Po­tre­buje pre­hod­no­tiť svoje ko­na­nie, činy i ná­zory. Po­tre­buje po­roz­mýš­ľať sám nad se­bou. I ja som to po­tre­bo­vala. Mys­lím si, že ces­to­va­nie a ob­ja­vo­va­nie no­vého po­máha člo­veku. Je to se­ba­re­a­li­zá­cia v no­vých ve­ciach, na no­vých mies­tach či kon­ti­nen­toch, ktoré nám tento krásny svet po­núka. Som ná­zoru, že po­čas ži­vota by si mala stále ces­to­vať, učiť sa nové veci a ob­ja­vo­vať nád­hery prí­rody. Ne­raz som mala myš­lienky od­ísť úplne či sama ísť nie­kde do lesa. Moje ži­votné ob­do­bie mi to spl­nilo. Je však zvláštne, že na se­ba­re­a­li­zá­ciu zvy­čajne príde čas až vtedy, keď nám je na­ozaj smutno….

foto: Wil­dest Dre­ams – Fa­ce­book11225341_655665247909996_6800015368538685216_nphoto: Wil­dest Dre­ams – Fa­ce­book

Hneď ako som šo­fé­ro­vala au­tom v lese, dva metre predo mnou ute­kali srnky a je­leň cez poľnú cestu. Mala som pred se­bou do­ko­nalú sce­né­riu, ktorú vi­díme vo fil­moch či do­ku­men­toch. Bol to ne­za­bud­nu­teľný zá­ži­tok, kedy som vi­dela do­ko­na­losť a jem­nosť po­hybu. Prí­roda je ozaj je­di­nečná a mali by sme si ju viac vá­žiť. Chata bola je­diná na nie­koľ­kých ki­lo­met­roch. Bola malá a útulná. Ne­ča­kajte žiadnu elek­trinu, zá­chod či vodu. Na­ozaj sa to dá po­ve­dať, že som ušla do di­vo­činy.  Za­kú­rila som v peci, za­kryla sa mo­hut­nou de­kou a pod svet­lom sviečky čí­tala prí­behy z knihy. Po ne­ko­nečne dl­hom za­kla­daní ohňa som ho predsa len za­lo­žila a ope­kala špe­kačky, ze­mia­čiky a chleba. V noci som po­čú­vala sovu, vi­dela líšku, bála sa med­veďa, kto­rého by mohlo pri­lá­kať jedlo. Ak chvíľu za­sta­nete v lese a po­roz­hliad­nete sa, uvi­díte všetku tú nád­heru, ktorú nám tento svet pri­náša. Nech­cela som ísť preč. Nech­cela som sa vrá­tiť do re­a­lity. Bolo to prí­liš krátke. No mu­sela som ísť späť. Keď som sa vrá­tila, prišlo mi to ako keby som ne­bola v meste snáď 2 roky a doba sa zme­nila.

Dnešná upo­náh­ľaná doba nás do­slova núti od­ísť do lesa. Do sa­moty, ktorú si bu­deme môcť užiť bez áut, hluku, ľudí. be­tó­no­vej džun­gle a ru­chu. Mys­lím, že i ty sa te­šíš na to, ako ko­nečne od­ídeš z veľ­ko­mesta a spolu s par­tiou idete na hory, kde ab­sol­vu­jete rôzne túry, či len tak na chatu ku ko­zubu, kde nie je elek­trina a ledva chy­tíš sig­nál.

Mi­lu­jem sle­do­vať hviezdy. Keďže väč­šinu času trá­vim vo väč­ších mies­tach, hviezdy sa ne­dajú ob­di­vo­vať za noč­nej pre­chádzky. Les mi však túto krásu po­núka. Čí­tala som na jed­nom webe, že v ne­ja­kom veľ­ko­meste v Ame­rike vy­padla elek­trina a vo­lali na ties­ňovú linku, že na ob­lohe sú divné út­vary a boja sa. Boli to hviezdy. Preto ďa­ku­jem, že mô­žem bý­vať na Slo­ven­sku, kde mô­žeme po­zo­ro­vať hviezdy kú­sok od mesta, či rovno ísť na ví­kend do lesa na chatu a tam ich ob­di­vo­vať celú noc.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Čo­skoro sa tam opäť vrá­tim. Možno raz tam do­konca bu­dem i žiť, ak bu­dem mať už všet­kého po­krk. Mys­lím, že v bu­dúc­nosti nás bude len viac pri­bú­dať a my sa bu­deme cí­tiť slo­bod­nej­šie a šťast­nej­šie. Ďa­leko od tech­niky a so­ciál­nych sietí. Možno raz bu­deš žiť v lese. Sa­moz­rejme, nie v úpl­nej sa­mote v lese. No nie je to skvelé, ak by bol dom­ček v blíz­kosti hôr i pri meste, kde by si ty mohla tomu ho­vo­riť do­mov? Do­konca by si mohla po­ve­dať: Ži­jem v lese. A je mi skvelo! 

Možno nás bude pri­bú­dať, možno raz bu­deme ho­vo­riť: Ži­jem v lese.

Ak chceš újsť do di­vo­činy as­poň v pred­sta­vách, po­zri si film Into The Wild alebo Wild.

large-1

photo: Wil­dest Dre­ams – Fa­ce­book

co­ver photo: tum­blr.com

Komentáre