Potrebovala som to. Možno pochopiť, opäť sa zamilovať so životom, opäť prekonávať prekážky, zažiť a ísť ďalej. Vedela som, že príroda nikdy nezradí a je viac ako len čarovná. Preto som sa rozhodla ísť na pár dní do lesa, vyčistiť svoju myseľ i dušu. Človek potrebuje byť sám. Potrebuje prehodnotiť svoje konanie, činy i názory. Potrebuje porozmýšľať sám nad sebou. I ja som to potrebovala. Myslím si, že cestovanie a objavovanie nového pomáha človeku. Je to sebarealizácia v nových veciach, na nových miestach či kontinentoch, ktoré nám tento krásny svet ponúka. Som názoru, že počas života by si mala stále cestovať, učiť sa nové veci a objavovať nádhery prírody. Neraz som mala myšlienky odísť úplne či sama ísť niekde do lesa. Moje životné obdobie mi to splnilo. Je však zvláštne, že na sebarealizáciu zvyčajne príde čas až vtedy, keď nám je naozaj smutno….

foto: Wildest Dreams – Facebookphoto: Wildest Dreams – Facebook

Hneď ako som šoférovala autom v lese, dva metre predo mnou utekali srnky a jeleň cez poľnú cestu. Mala som pred sebou dokonalú scenériu, ktorú vidíme vo filmoch či dokumentoch. Bol to nezabudnuteľný zážitok, kedy som videla dokonalosť a jemnosť pohybu. Príroda je ozaj jedinečná a mali by sme si ju viac vážiť. Chata bola jediná na niekoľkých kilometroch. Bola malá a útulná. Nečakajte žiadnu elektrinu, záchod či vodu. Naozaj sa to dá povedať, že som ušla do divočiny.  Zakúrila som v peci, zakryla sa mohutnou dekou a pod svetlom sviečky čítala príbehy z knihy. Po nekonečne dlhom zakladaní ohňa som ho predsa len založila a opekala špekačky, zemiačiky a chleba. V noci som počúvala sovu, videla líšku, bála sa medveďa, ktorého by mohlo prilákať jedlo. Ak chvíľu zastanete v lese a porozhliadnete sa, uvidíte všetku tú nádheru, ktorú nám tento svet prináša. Nechcela som ísť preč. Nechcela som sa vrátiť do reality. Bolo to príliš krátke. No musela som ísť späť. Keď som sa vrátila, prišlo mi to ako keby som nebola v meste snáď 2 roky a doba sa zmenila.

Dnešná uponáhľaná doba nás doslova núti odísť do lesa. Do samoty, ktorú si budeme môcť užiť bez áut, hluku, ľudí. betónovej džungle a ruchu. Myslím, že i ty sa tešíš na to, ako konečne odídeš z veľkomesta a spolu s partiou idete na hory, kde absolvujete rôzne túry, či len tak na chatu ku kozubu, kde nie je elektrina a ledva chytíš signál.

Milujem sledovať hviezdy. Keďže väčšinu času trávim vo väčších miestach, hviezdy sa nedajú obdivovať za nočnej prechádzky. Les mi však túto krásu ponúka. Čítala som na jednom webe, že v nejakom veľkomeste v Amerike vypadla elektrina a volali na tiesňovú linku, že na oblohe sú divné útvary a boja sa. Boli to hviezdy. Preto ďakujem, že môžem bývať na Slovensku, kde môžeme pozorovať hviezdy kúsok od mesta, či rovno ísť na víkend do lesa na chatu a tam ich obdivovať celú noc.

Čoskoro sa tam opäť vrátim. Možno raz tam dokonca budem i žiť, ak budem mať už všetkého pokrk. Myslím, že v budúcnosti nás bude len viac pribúdať a my sa budeme cítiť slobodnejšie a šťastnejšie. Ďaleko od techniky a sociálnych sietí. Možno raz budeš žiť v lese. Samozrejme, nie v úplnej samote v lese. No nie je to skvelé, ak by bol domček v blízkosti hôr i pri meste, kde by si ty mohla tomu hovoriť domov? Dokonca by si mohla povedať: Žijem v lese. A je mi skvelo! 

Možno nás bude pribúdať, možno raz budeme hovoriť: Žijem v lese.

Ak chceš újsť do divočiny aspoň v predstavách, pozri si film Into The Wild alebo Wild.

photo: Wildest Dreams – Facebook

cover photo: tumblr.com