Ak by sa ma niekto opýtal, čo si na tieto Vianoce želám, hneď by som vykríkla, že teba! Ale nemôžem. Nikto totiž netuší, že ťa tajne milujem, a že kopu darčekov pod vianočným stromčekom by som okamžite vymenila za bozky a chvíle strávené v tvojom objatí. Boli by to kúzelné Vianoce.
Čarovné, rozprávkové, dokonalé. Ani neviem, ako by som ich mohla nazvať, keby sa mi tento sen splnil. Dali by sme si spoločne večeru pri sviečkach, v pozadí by hrali koledy. Napiekla by som tie najlepšie cukrovinky a spoločne by sme si ich vychutnali pri pozeraní Perinbaby. Túlili by sme sa k sebe pod rozsvieteným stromčekom a spomínali na to, aké Vianoce sme mali v detstve.
Tak veľmi by som si želala Vianoce po tvojom boku. To by si však musel vedieť, že k tebe niečo cítim. Alebo by tam nemohlo byť iné „ale“, ktoré zabráni tomu, aby sa mi takýto vianočný zázrak udial. Napríklad, musel by si existovať.
Chcem veľa? Nemyslím si. Iba stretnúť niekoho, s kým to raz zažijem. S kým si to raz nebudem iba predstavovať. Lenže doposiaľ sa ten pravý v mojom živote ešte neobjavil. A tak mi neostáva nič iné, iba pod tým stromčekom sledovať iné šťastné páry. Počúvať piesne o tom, že na Vianoce je najdôležitejšie mať po svojom boku lásku. Kdeže si? Verím, že budúci rok už tie moje koláče ochutnáš. Napečiem ti ich z čistej lásky.
