Kráčaš ulicami. On kráča vedľa teba. Cítiš jeho blízkosť, ale zároveň cítiš, ako ďaleko ste obaja. Rozdielni, no predsa s jednou vecou spoločnou. Láska k tomu druhému vás zbližovala. Láska bola ten jediný dôvod, prečo ste sa po hádke vždy zmierili.
Nikdy si nevedela nikomu vysvetliť, prečo práve on a ty. Proste sa to nejako stalo a už bolo neskoro odstúpiť. Nevedela si, či ťa začal ľúbiť len preto, lebo sa bál toho, kto iný by bol schopný lásky k nemu, alebo to bolo z jeho strany ozajstné.
Vieš, že bol výnimočný.
Navyše, priťahovala ťa jeho tajomnosť a to, že si nikoho nechcel pripustiť k telu. Ťahalo ťa to za ním. Bol tvojím kyslíkom, oporou. Koho by si mala, ak by ste sa jedného dňa rozišli? Vedela si už vtedy, že tá chvíľa raz nastane. A teraz je tá chvíľa tu.
Budeš sa zobúdzať s prázdnotou. Budeš často spomínať na spoločné miesto, na ktoré ste vždy chodievali, a ktoré bolo vaše. Budú to pre teba bolestné chvíle. Aké bude stretávať niekoho, kto si nechal tvoje srdce a chodí s ním len tak, akoby sa nikdy nič nestalo?
Zbohom rozdelí vaše životy, ale nikdy nie spomienky. Spomienky a tajomstvá. Patrila si mu celým srdcom. Slzy bez slov mali hodnotu, ktorú len on vedel pochopiť. Slová, ktorými si ťa získal, a ktoré len od neho zneli tak pekne.
A teraz to všetko bude preč.
Je pravda, že dni potom pôjdu pomalšie, bude ťa to bolieť a pomaly na neho budeš zabúdať. Nikdy na neho však nezabudneš úplne. Ak si ho ľúbila a mal byť tvojou životnou láskou, vždy bude časťou tvojho srdca. Bude ťa bolieť, keď ho stretneš, premietnu sa ti všetky chvíle s ním, ale musíš si povedať, že bol s tebou, ale ty sa musíš posunúť ďalej kým tomu dokážeš povedať zbohom.
Život bude pokračovať a ty budeš o krok bližšie k láske, ktorá pretrvá a ktorá ti dodá silu a nezničí ťa.
