Už nikdy viac nechcem zažiť takú lásku, ktorá bude nútená.
Nechcem zostávať vo vzťahu, kde sa obidvaja budeme dusiť a kde budeme vedieť, že tam niečo chýba. Nechcem vzťah, v ktorom sa bude snažiť iba jeden. Nechcem lásku, ktorá bude fungovať na princípe „niečo za niečo“. Nechcem byť s niekým, kto nemôže milovať moje chyby a kto nemôže pochopiť to, že aby bol vzťah silný, musí prejsť mnohými skúškami.
A presne takýto bol vzťah s tebou. Plný sklamaní, sĺz, spochybňovania, plný toho, že si ma len využíval. Podceňoval si ma a neskôr sa to prenieslo aj na mňa. Začala som o sebe pochybovať aj v banálnych veciach, ktoré som dovtedy neriešila.
Ty a ja. Boli sme kapitola v našich knihách života, ktorá nikam nezapadala. Boli sme ako vytrhnuté stránky z inej knihy, ktoré niekto dal na nesprávne miesto. Tam, kam nepatrili. Ani my sme k sebe nepatrili.
Neľutujem to, to si nemysli. Som vďačná za to, že si mohol byť v mojom živote a za to, že si mi ukázal iný druh lásky (dá sa to však nazvať láskou?).
S tebou som stratila akúkoľvek hodnotu. Robila som zúfalé veci, žiadala som o tvoju pozornosť a zosmiešňovala som sa sama pred sebou. Uvedomujem si, ako veľmi hlúpo to znie. Toto by žena nikdy nemala robiť… A preto som sa rozhodla ťa nechať ísť.
Nechať ťa ísť a začala som hľadať svoju hodnotu. Chcela som sa nájsť ako človek, ako žena a ako niekto, kto si zaslúži pravú lásku.
Začala som si vážiť samú seba, stojím si za svojimi názormi, viem sa obhájiť, viem sa o seba postarať a už nikdy nikoho nenechám, aby ma spochybňoval a robil zo mňa ženu, ktorou nie som.
Nemôžem ťa milovať. Skúsili sme to a zistili sme, že to nie je možné. Ja hľadám pravú lásku. Takú, vďaka ktorej budem len rásť, nie klesať.
Zdroj: thoughtcatalog.com
