Už odkedy som videla prvé filmy, ktoré ma svojím romantickým dejom rozplakali, vedela som, čo od lásky chcem. Predstavovala som si svojho partnera tak jasne, ako keby sa mal predo mnou už len zjaviť. Keď som ťa spoznala, myslela som si, že toto je ono. Toto je muž, ktorý mi splní sny. Netušila som, že jediné, čo mi po tebe ostane, sú jasné predstavy o tom, čo od vzťahu naozaj nechcem.
Aké zvláštne, však? Ako môže láska rásť, formovať sa, a ty máš pocit, že všetko je tak dokonalé. Lenže to nie je nič a nikto. Čím dlhšie sme spolu boli, čím viac prekážok nám život hádzal pod nohy, tým viac som si uvedomovala, že sa všetko rúca k zemi. Že toto nie je láska navždy, a že človeka nemá milovanie vyčerpávať a opakovane zraňovať.
Čo od vzťahu naozaj nechcem?
Mala som pocit, že o vzťahoch mám jasnú predstavu, ach, aká som len bola naivná! Neučíme sa od iných ľudí, aj keby sme mali. Na všetko musíme prísť vlastnou skúsenosťou. A ty si bol tou mojou. Lekciou, ktorá mi otvorila oči. Aj keď som ťa po rozchode nenávidela, čas moje rany vyliečil. Dnes ťa beriem ako príklad toho, čo od vzťahu naozaj nechcem. Už nikdy.
Ukázal si mi, že vlastne nechcem partnera, ktorý ma bude vedieť zabezpečiť, pretože to môže znamenať, že so mnou vlastne nikdy nebude tráviť čas. Práca na prvom mieste nie je pre každého. Vďaka tebe viem, že nechcem vzťah, v ktorom musím prosiť o čas len pre nás, v ktorom sa nedočkám činov, len sladkých rečí, ktoré mi majú zalepiť oči.
Som naozaj rada za to, že si mojím bývalým práve ty. Zlomené srdce bolí menej než to, ktorému bolo dennodenne ubližované. To, na ktoré si zvyšoval hlas, to, ktorému si nedal pocit bezpečia a domova. Aj keď som sa ja snažila, len jeden z nás to zachrániť nemohol. Ďakujem za lekciu, idem ďalej.
