Youtuberka Lucia „Lula“ Gachulincová: „Mám pred vecami rešpekt, ale nemám strach.“
Rozhovory
Cieľavedomá, priama a otvorená novým veciam a príležitostiam, ktoré sa jej v živote naskytnú. Youtuberka a bývalá ex-farmárka sa nebojí takmer ničoho, pretože v živote sa podľa nej deje všetko z nejakého dôvodu a určité situácie, ktoré v živote zažíva, nie sú náhodné, ale majú svoj význam. Miluje pohyb, nakupovanie a rada si prečíta dobrú knihu niekde na pokojnom mieste.
Lucia alias „Lula“ pracuje na sebe azda po každej stránke. Každú výzvu berie ako príležitosť na zdokonaľovanie samej seba a zároveň posun vpred, pretože nehybne stáť na mieste, pre ňu nie je ono. Zlyhanie ju sklame a možno zabrzdí na nejaký čas, no rozhodne ju to nezastaví, ba naopak. Zdravý životný štýl jej je taktiež blízky a po tejto stránke sa zdokonaľuje taktiež rada. Videám na Youtube sa začala venovať pred tromi rokmi, prevažne o kráse a kozmetike. Po Farme to boli rôzne videá s ex-priateľom Dávidom Buškom a dnes točí aj nové veci.
Ľudia ťa môžu poznať aj vďaka reality šou Farma 8. Ako spomínaš na túto skúsenosť?
Keď sa obzriem spätne, tak je to naozaj najlepšia skúsenosť môjho života. Je to ako niečo, akoby to bolo nereálne, pretože už asi nikdy nebudem bez telefónu, bez priateľov a súťažiť o nejakú výhru. Hlavne to bola skúška pre mňa samú, pretože som nikdy nebola sama a nikdy som nebola až tak moc odizolovaná od všetkých vonkajších vplyvov, ktoré ma naozaj mega ovplyvňovali. Aj keď som si to nejak nikdy nepripúšťala.
Celý život som si myslela, že sa rozhodujem sama za seba a až tam som pochopila celý ten zmysel toho, ako mám fungovať v reálnom živote a aké budú moje ďalšie kroky, keď sa z tej Farmy vrátim. Takže je to určite najlepší zážitok v mojom živote.
Asi tak pred pol rokom si na Youtube zverejnila video o veľmi ťažkej, chúlostivej a súkromnej téme. Uvažovala si o tom dlho, aby táto informácia uzrela svetlo sveta a tvoji fanúšici sa tak dozvedeli niečo viac z tvojho súkromia?
Ja som sa o tom, že je to úzkosť, vlastne dozvedela až vtedy, keď som sa bavila s kamoškou, so speváčkou Ronie. Povedala mi, že bola aj u doktora a že je to úzkosť. Vtedy som sa nad tým zamyslela a do dvoch týždňov vlastne vyšlo aj to video. Začala som si o tom študovať, čítať a konečne tam bolo niečo, kedy som vedela, že mi nešibe a že je to reálny problém u ľudí. Zistila som, že existuje aj viac ľudí, ktorí majú takýto problém.
Dokonca aj o ľuďoch, na ktorých by som v živote nepovedala, že majú niečo také, ako je úzkosť. Preto mi napadlo, že ak sme viacerí z môjho okruhu a je nás naozaj fakt veľa, tak možno, keď to poviem nahlas, ako to bolo povedané aj predo mnou, tak tým pomôžem viacerým ľuďom. Tým, že to poviem nahlas a pomenujem tú chorobu, tak tým sa nebudú cítiť sami a nebudú si pripadať ako blázni, ako som si to myslela tak 6 rokov ja.
Takže to vôbec nebolo také náročné ísť s tým von. Ja som celkom otvorený človek a vôbec sa nehanbím ani za svoje zlé vlastnosti, ani za svoje chyby, choroby či jazvy. Vôbec za nič. Takže si myslím, že ak ma ľudia majú radi, tak ich nesklamem tým, že mávam úzkosti alebo nejakú psychickú poruchu, či chorobu. Práve naopak, malo to asi najlepší ohlas za všetky posledné videá. Naozaj to pomohlo mnohým ľuďom, čiže to splnilo to, čo som od toho aj očakávala.
Získala si si veľké množstvo mladých ľudí, ktorí ťa uznávajú a ideš im vzorom. Ako vnímaš túto „zodpovednosť“?
Celý svoj život som chcela, aby som bola vypočutá. Vždy mi prišlo, že mám celkom v pohode názory. Nechcem, aby to vyznelo nejak tak, že si idem „Ego Trip“, ale keď tak počúvam mladých ľudí, respektíve ich vidím, ako žijú, tak si nemyslím, že robia úplne dobre. A možno tým, že by počuli aj niekoho iný názor, by to mohli zmeniť. Ja samozrejme nechcem nikomu hovoriť ako má žiť, ale možno, keď sa niekto chce nejak inšpirovať alebo pomôcť s tým ako ďalej, tak tými chybami čo som spravila ja a tým, že to viem možno nejak zhrnúť a poradiť im, tak sa im môžu vyhnúť.
Ísť si tým životom naozaj tak viac rovno a možno neminúť toľko peňazí na veci, ktoré som ja už vyskúšala. Alebo sa nepohnúť a neoklamať sa o niečo. Ja som v prvom rade veľmi rada a veľmi vďačná za to, že to takto vyšlo práve na mňa. A hlavne takto som to chcela. Iný cieľ ani nebol, ako to naozaj mať a som za to naozaj rada.
Ak ťa niekto požiada o fotku alebo ťa na ulici niekto spozná, tak si vždy ochotná venovať mu kúsok svojho času?
Vždy som ochotná a vždy som veľmi rada. Nerozumiem ľuďom, ktorí nie sú ochotní. Ktorí sú napríklad populárni a obťažuje ich to. Reálne si uvedomujem, že tí ľudia sú moji fanúšici a kvôli tým ľuďom môžem robiť to, čo robím. Naozaj som za to vďačná, ako som už spomínala. Keď má byť to najnegatívnejšie to, že tí ľudia sa chcú so mnou porozprávať, odfotiť a pokecať naozaj, tak to naozaj nie je niečo, čo by ma stálo nejakú energiu. Pokiaľ už toto niekoho otravuje a príde si tak moc populárny, že ho to vytáča, tak nech robí niečo iné. Nie s ľuďmi a pre ľudí, pretože si asi naozaj neuvedomuje, že tí ľudia a aj followeri, mu dávajú do úst chlieb. Takže pre mňa je to úplne v pohode.
Samozrejme, ako každá verejne známa osoba máš v okolí aj haterov a neprajníkov. Ako sa s tým vyrovnávaš? Postupom času sa človek predsa len vyrovná aj s takýmito vecami, no začiatky sú určite ťažké.
V prvom rade by som tých haterov musela počúvať, resp. čítať. Ja články vôbec nečítam. Myslím tým komentáre pod tým, pretože to sú pre mňa ľudia bez mena. Ľudia, ktorí vôbec nefigurujú v mojom živote a nič mi neprinášajú. Nie je to ani žiadna konštruktívna kritika, v ktorej by som sa mohla nejak poučiť. Takže to vôbec nevnímam. Zo začiatku som to síce vnímala, dosť ma to hnevalo, ale hneď som prešla na tú druhú stranu.
Možno tak po desiatich dňoch, čo som vyšla z tej Farmy. Niekedy sa stane, že niekomu odpíšem, ale to iba preto, že idem naschvál podripnúť nejakou gramatickou chybou alebo s niečím takým, že mu idem dať nejaký argument. Trošku sa pohrať s tým, či je schopný naozaj argumentovať tak, či by ma dal dole aj neskôr, alebo nie. Je mi to neskutočne vtipné, pretože väčšinou mu to nevyjde. Naozaj potom zinkasujem kopec likov na svojich komentároch, ale nerobím to často. No keď to už urobím, tak poriadne. Vyvŕšim sa tam podľa toho, aký mám deň. Netreba si ich všímať. Vôbec.
Na ulici ťa môžeme stretnúť stále pekne upravenú, nalíčenú a dokonale nahodenú. Rada experimentuješ a skúšaš nové veci alebo ideš podľa najnovších trendov?
Haha, no čo by som povedala k tomuto. Nie je tak celkom pravda, že by som sa nejak fintila. Práve že mám väčšinu dní, kedy som naozaj rozbitá a idem po tých uliciach taká. No ono je to prakticky dobré, že si nedávam vždy make-up. Moja tvár si aspoň oddýchne. Veľakrát, keď som doma, tak mám na sebe masky a vyzerám fakt katastrofálne.
Ale ono je to práve že dobré, pretože ak niekam idem, tak vložím celú svoju energiu do toho, aby som vyzerala fajn, aj keď tomu nevenujem až tak veľa času. Možno tak pol hodinu. Čo sa týka toho či idem podľa trendov, tak followujem na Instagrame rôzne inšpirácie. Nie je to vždy úplne podľa toho, ale niekedy, keď sa mi niečo zapáči, tak sa snažím to napodobniť. No väčšinou na to v obchode úplne zabudnem. Až neskôr ma napadne čo som chcela. Takže neviem, väčšinou to robím tak intuitívne. Keď je niečo moderné, tak sa pozriem či sa mi to páči alebo nepáči, no nejdem ako hlavou proti múru. Čiže napríklad, nie je to tak, že ak sa teraz nosili zvonové nohavice, tak ich budem nosiť aj ja. Jednoducho keď sa mi to nepáči, tak to nenosím. A tak to je asi so všetkým.
Stále makáš na svojej postave, chodíš do posilky a stravuješ sa zdravo. Vieš byť na seba prísna a rozkázať si, že dnes žiadne „hranolky“ alebo nevieš odolať?
Čo sa týka fitka, tak áno, viem byť na seba prísna. Veľmi rada cvičím a nie len kvôli mojej postave, ale aj kvôli tomu, aby som bola zdravá. Každý človek sa narodí s tým istým telom a keď sa pozriem na niekoho, že ho dokáže využívať na 200% a ja som sa zadýchala iba pri tom, že som vyšla na tretie poschodie, tak mi prišlo zo seba naozaj zle.
Takže to robím najmä preto. A čo sa týka stravy, tak to vôbec. Snažím sa stravovať zdravo taktiež kvôli zdraviu, nie kvôli postave. Ale aj kvôli svojmu psychickému zdraviu si doprajem veľakrát niečo sladké, či už je to koláč alebo nachos v kine. Čo sa týka stravy, tak nie som na seba vôbec prísna. Trošku to aj plánujem zmeniť, pretože som sa v posledných mesiacoch naozaj opustila. Trošku pokulhávam, ale doprajem si. Prečo nie.
Môžeme si dovoliť tvrdiť, že si dosť akčná a ambiciózna. Okrem vyššie spomenutých vecí, taktiež predávaš svoju vlastnú značku mihalníc „Lulenzz Lashes“. Darí sa ti tak dobre aj v tejto oblasti?
Čo sa týka rias, tak za to som najpyšnejšia, čo som spravila vo svojom živote. Že som vymyslela niečo, čo je naozaj obľúbené, populárne a môžem sa z toho tešiť. Ale je to naozaj vec, do ktorej som investovala veľa energie. Čiže si myslím, že to inak dopadnúť ani nemohlo. Tie riasy sú naozaj kvalitné a naozaj dobré, takže sa naozaj ani nečudujem, že majú taký úspech, aký majú. Neskôr by som ich možno chcela rozvinúť o nejaké iné produkty a plánujem to urobiť už čoskoro. Som za to veľmi rada.
Čo ti napadne pri slove láska? Ako by mala podľa teba vyzerať skutočná láska?
Skutočná láska je pre mňa niečo také, ako vzor mojej sestry s jej mužom. Oni sú dosť odlišní, keď si to tak vezmem, no on sa k nej chová tak, ako ku princeznej. Neskutočne si váži ženy, čo mi veľmi inklinuje. Mám rada, keď sa chlap chová k žene nežne. Plus k tomu asi vernosť, oddanosť a aby si vážili a rešpektovali jeden druhého. Ďalej je to inteligencia. Milujem, keď s niekým vediem dlhé inteligentné rozhovory, ktoré sú na dlhodobejšej báze a nie len také plytké reči. Aby sa hlavne dosť často rozosmievali a mali nejaké spoločné koníčky a záujmy. Polovica toho vzťahu má byť podľa mňa hlavne o humore, aby sa spolu stále smiali. To je pre mňa skutočná láska. S niekým takým by som si vedela predstaviť byť po zvyšok svojho života.
V živote ťa posunie skôr úspech alebo zlyhanie?
To je zaujímavá otázka, pretože ja vlastne neviem čo ma posúva vpred. Ale je to aj úspech a aj zlyhanie. Ak mám nejaký úspech, tak si samozrejme poďakujem a pogratulujem, že som spravila niečo, čo bolo naozaj dosť dobré. No čo sa týka zlyhania, tak to možno aj nie, pretože kým sa z toho vymotám a dám sa do poriadku z toho, že som sa napríklad sklamala a idem do toho znova, tak vtedy to chce viac času a motivácie do tej práce. Skôr som radšej, keď sa mi niečo podarí a chcem stále viac. Snažím sa, pretože vidím, že to má výsledky. Čiže asi skôr ten úspech.
Každý z nás má nejaký strach a obavy z niečoho. Čoho sa bojíš ty?
Niekedy som mávala strach asi skoro zo všetkého, ale teraz nemám strach. Prakticky teraz nemám strach z ničoho. Mám pred vecami rešpekt, ale nemám strach. Verím v to, že všetko, čo sa má stať, sa stane. Verím, že existuje nejaká sila alebo niečo, čo ma prinúti k tomu, že to všetko zvládnem a že všetko má určite nejaký význam. Čiže strach asi nemám.
Čo si najviac ceníš na ľuďoch a naopak, čo ťa vie sklamať?
Čo si najviac cením na ľuďoch? Asi to, keď sú ku mne úprimní. Aj keď to môže niekedy stáť to, že by som sa mohla uraziť alebo tak, ale samozrejme úprimnosť neznamená to, že majú byť ľudia ku mne zlí, alebo drzí. Úprimnosť znamená povedať mi niečo, čo si reálne myslia. Možno mi aj poradiť, ale povedať to slušne. Takže to je pre mňa úprimnosť, a tak sa snažím fungovať aj ja. To čo ma sklame na ľuďoch je to, keď je niekto vypočítavý. Keď niekto robí niečo pre mňa preto, aby mal z toho osoh on. Poprípade z jeho činov alebo keď sa so mnou baví a dovolí mi ho pustiť ďalej do môjho vnútra, skrz to, že dobre vie, že v mojom živote dlho neostane. To ma naozaj vytáča.
Máš rada nečakané akcie alebo máš radšej, keď sú veci naplánované?
To je taká celkom ošemetná otázka, pretože mám nejaký pracovný plán, ktorý chcem dodržať. Vtedy áno, to chcem mať naplánované, pretože keď to potom vidím napísané, tak všetko sa mi to nejak lepšie plní. No čo sa týka môjho voľného času, tak to nemám vôbec rada, keď je niečo naplánované. Som človek, ktorý koná v takýchto veciach dosť spontánne. Čiže ak by mi niekto napríklad dnes povedal, aby som sa pobalila, že ideme do Španielska, tak ideme do Španielska. Takže v takýchto voľných chvíľach som úplne spontánna. Čo sa týka pracovného života a školy, tak vtedy mám rada naplánované veci.
Ako najradšej tráviš svoj voľný čas?
Môj voľný čas najradšej trávim asi pri nejakej ukľudňujúcej činnosti, ako je napríklad kino. Napríklad do môjho voľného času nezaraďujem fitko, pretože to je pre mňa práca. Reálne zarábam peniaze aj za to, ako vyzerám, takže sa musím o seba starať. Čiže to nie je pre mňa voľný čas, aj keď mám rada pohyb. Vo voľnom čase chodím teda rada do kina, na Escape, to je naozaj najlepšia vec na svete. Sú to logické hry, ktorým sa veľmi rada venujem. Potom si chodím rada taktiež zaskákať na trampolíny a takéto veci. Človek by možno povedal, že sú pre deti, no oni tak úplne celkom nie sú, pretože pri tom človek naozaj vypne a je mu dobre. Mám rada, keď sa vyskytnem v takom trošku inom svete a pri niečom, s čím sa nestretávam každý deň.
Pôsobíš ako mierumilovný, obetavý a láskavý človek. Z teba priam srší optimizmus a dobrá energia. Čo ťa v živote najviac inšpiruje či posúva ťa vpred?
Moji najbližší mi povedali, že toto je úplne niečo anti, čo o mne niekto vie povedať, pretože ja viem byť na nich strašne moc sarkastická. Ďalej viem byť dosť výbušná a viem im dosť vynadať. No všetko samozrejme s láskou. Stoja pri mne nejaký ten čas, čiže asi vedia prečo a taktiež vedia prečo ma aj ľúbia. Ale pozitívna som.
Vždy sa vylížem z každej hlúposti, ktorá sa mi v živote stane. A čo ma v živote ťahá? Asi to, že si na konci toho všetkého nechcem povedať, že som niečo premárnila a ťahá ma hlavne to, ak dlhšiu dobu niečo nerobím. Vtedy mám zo seba zlý pocit, pretože viem, že som na tomto svete z toho hľadiska, že viem tvoriť a mám možno niečo viac ako ostatní ľudia, čo môžem tomuto svetu dať. Toto si môže pokojne povedať každý jeden človek na svete.
Že má niečo, čo môže tomuto svetu dať, lebo ono je to pravda. Každý má pre tento svet niečo špeciálne a práve ja by som bola veľmi smutná, keby môj potenciál nevyužívam aj v normálnom živote. Takže musím stále niečo tvoriť a stále niečo robiť. Inak by som sa cítila dosť blbo.
Máš nejaké motto, ktorým sa riadiš alebo ktoré považuješ za veľkú múdrosť?
Mám ju napísanú na svojich dverách. Čiže každé ráno, keď sa zobudím si ju aj prečítam. „Keď niečo skutočne chceš, celý vesmír sa spojí, aby si to dosiahol.“ Takže toto je to, čomu naozaj verím a naozaj ma to motivuje k takým veciam. Pretože fakt to mám už podchytené aj v reálnom živote, že sa mi to stalo kopec krát. Vždy, keď som niečo naozaj chcela, tak sa mi to stalo. No nie je to tak, že som na to myslela jedenkrát a čakala som, že sa to hneď stane a na druhý deň to budem mať. Celý tento proces je o veľkej trpezlivosti a možno aj o drine a o odrieknutí si niečoho. Fakt sa mi to veľakrát vyplnilo, čiže som s týmto stotožnená a takto to funguje.
Ak by si mohla vrátiť čas, tak by si niečo zmenila alebo veríš v osud a v to, že všetko má svoj dôvod?
Nič by som určite nemenila, pretože sa vždy snažím rozhodovať srdcom. Keď niečo cítim a rozhodnem sa tak, tak si myslím, že je to v pohode. Jednoducho v ten moment som to tak cítila a tak som to tak aj urobila. Nebudem si vyčítať za pár dní alebo za mesiac, či rok, že som to urobila. Tak ako som to cítila, tak som to aj spravila. A čo sa týka toho či verím na osud alebo niečo také, tak neviem. Neviem v čo verím, ale viem, že existuje niečo. No ťažko povedať. Možno to v sebe ešte nemám rozobraté, že v čo verím alebo sa mi to za poslednú dobu zmenilo tak, že to neviem presne špecifikovať. Čiže teraz sa k tomu neviem tak úplne celkom vyjadriť. Keď budem vedieť, tak dám vedieť.
Čo hovoríš na našu stránku? Čítaš si niekedy naše články?
Áno. Ja som aj práve preto chcela robiť tento rozhovor a súhlasila som s ním veľmi rada, pretože čítam. Mám to aj follownuté, takže veľmi rada sledujem a stotožňujem sa s viacerými názormi. Je to veľmi pekne napísané a podľa mňa by to malo mať ešte viac čitateľov. Nie len napríklad mňa, ale naozaj tisíce ľudí, pretože to sú písmená, ktoré sa oplatí čítať.
