Pozerám sa ti do očí a neviem, čo si mám myslieť, a čo mám cítiť. Jedna veta nedokáže vyjadriť všetky moje myšlienky a pocity. V jednu minútu ťa milujem a v tú ďalšiu nenávidím. Ženy sú najnerozhodnejšie bytosti na svete. Žiadny chlap nedokáže jednu situáciu analyzovať v hlave toľkokrát ako žena. S kamoškami sedíme na víne a nadávame na frajerov. Na to, akí sú, akí by mohli byť, ako by sme chceli, aby sa zmenili… Ale reálne, pokúsime sa nejakým spôsobom zmeniť samé seba?
Chyba nemusí byť vždy iba v mužovi. Častokrát si nechceme pripustiť pravdu. Nechceme si priznať, že my nie sme tie dokonalé a perfektné partnerky. Aj my máme svoje chyby. Hodinu sa líčime, nikdy a nikam neprídeme v čas, a naše nálady sa menia tak často ako počasie. Na otázku: „Čo ti je?“, odpovedáme: ,, Nič.“, a chudák chlap si skutočne myslí, že nám nič nie je. Potom nasleduje zbytočné hádky typu – prečo sa o mňa nezaujímaš, ty ma nikdy nepočúvaš, ty sa mi dostatočne nevenuješ.
Vyvolávame zbytočné hádky, ktorými ubližujeme nášmu partnerovi len preto, že nás naštvala kamoška, rozhodila kolegyňa v práci a iné. Máme potrebu hádať sa a udobrovať. Muž je nekomplikovaná bytosť. Nepotrebuje hodinu analyzovať správu: „Ako sa máš?“, a nepotrebuje posielať najlepšiemu kamošovi print screeny vašich konverzácií. Ich svet sa líši od toho nášho. Muž si nikdy nebude vyberať oblečenie na jednu príležitosť dlhšie ako pol hodiny (česť výnimkám) a my sa to musíme naučiť rešpektovať. Nie každý muž je pán citlivý, nie každý si dokáže domyslieť, čo vás trápi alebo čo si myslíte.
My samé si komplikujeme život našim analyzovaním a hľadaním problémov tam, kde žiadne nie sú. Nikdy nedokážeme byť skutočne spokojné s tým, čo máme, a stále sa snažíme niečo vylepšiť. Ak sme šťastné v práci aj vo vzťahu, niečo nie je v poriadku. Podvedome čakáme na problém, ktorý by možno neprišiel, ale my sme schopné samé si ho privolať. Prestaňme byť večne nespokojné so vzťahom, prácou a sebou. Naučme sa byť šťastné bez pocitu viny.
