Spoznala som priveľa mužov na to, aby som presne vedela povedať, že niečo tam vo vnútri mňa sa pohlo, keď som ho uvidela prvý krát.
Bolo to už niekoľko týždňov, čo sme si vymieňali správy od rána do noci, tisícky slov o všetkom možnom. Spoznávali sa bližšie, odhaľovali tajomstvá svojej duše a ukazovali všetky časti svojej osobnosti. Cítila som pri ňom pocit, že je to také, ako má. Moje srdce zašeptalo „tu sa cítim doma,“ a ja som vedela, že som skutočne našla svoj domov v druhej osobe.
A keď sme sa stretli, opití desiatkami prípitkov na Nový rok, smiali sme sa od noci až do rána ako blázni a rozumeli si viac ako predtým. A tie úprimne pohľady do očí boli tak intenzívne, že to ticho, ktoré nastalo len medzi pohľadom do očí a nenápadnými dotykmi, bolo definíciou skutočného prepojenia.
Získal si ma od prvého momentu ako sa mi so širokým úsmevom zadíval do očí, v ktorých bolo toľko lásky, akoby ju ukradol celému svetu a schoval si ju iba pre seba. A keď nadišiel ten moment, kedy ma po prvýkrát pobozkal, akoby vo mne vypukol ohňostroj. A od toho momentu som ho nemala dosť. Stále ho nemám dosť. A zrejmé je, že tohoto muža nebudem mať nikdy dosť.
On je dôkazom, že chémia medzi dvomi funguje. Je dôkazom toho, že jeden muž ťa dokáže prinútiť mať oči iba pre neho a celý svet pri tom ide bokom. Je nenahraditeľný. V dnešnej dobe malých chlapcov je príkladom skutočného muža. Milého, pozorného, láskavého, milujúceho ochrancu, priateľa, lásky a parťáka dokopy. V ňom som našla seba. A dúfam, že do konca svojich dní v ňom budem nachádzať seba. A on zas, pre zmenu, vo mne našiel seba samého. Nechcem už myslieť na to, aký bol môj svet bez neho, lebo nech bol akýkoľvek, a že bol naozaj super, bol neúplný, až kým ma nechytil za ruku a dodal všetkému zmysel.
