Za­tvo­riť sa pred všet­kým, ujsť pred ce­lým sve­tom. S hne­vom a ne­po­cho­pe­ním v očiach sa diš­tan­cu­ješ od všet­kého, pre­tože to je je­diné rie­še­nie.

Máš po­cit, že ti ni­kto ne­ro­zu­mie. Že všetci sú proti tebe, ne­chápu tvoje myš­lienky. Ne­sto­tož­ňujú sa s tvo­jimi ná­zormi. Ty by si naj­rad­šej kri­čala, kri­čala o po­moc! Aby nie­kto pri­šiel a vy­slo­bo­dil ťa z hl­bo­kej čier­nej diery, z kto­rej vy­kú­kaš do­hora a vi­díš iba ob­lohu, po kto­rej plá­vajú ob­laky. Po­ču­ješ, ako sa okolo teba smejú deti hra­júce vy­bí­janú. Tam nie­kde sa háda tem­pe­ra­mentný pá­rik a možno dô­chodca dáva radu svojmu vnu­kovi. No všetko ide mimo teba, pre­tože nie si s tým sto­tož­nená. Pre­tože ne­máš v tej diere žiadne ko­rene, po kto­rých by si sa mohla vy­špl­hať hore, von, do sveta a byť sú­čas­ťou toho všet­kého…

heartbreak

thought­ca­ta­log.com

Ale vieš čo? Tak to má byť. Každá sme taká. Každá by­tosť má ob­čas po­trebu byť sama, pre­tože je pre­pl­nená všet­kou člo­ve­či­nou. Ale to ne­vadí. Je dobre, ak si raz v pia­tok ne­vyj­deš von s par­tiou, ale za­hra­beš so pod pap­lón so slú­chad­lami v ušiach a vy­pla­češ sa. Keď roz­mýš­ľaš nad svo­jím do­te­raj­ším ži­vo­tom. Pre­hod­no­cu­ješ svoje ná­zory, myš­lienky. Dá­vaš si pred­sav­za­tia. Je to v po­riadku. Naj­lep­šom.

Pre­tože to ťa dáva do bliž­šieho kon­taktu s te­bou. Že čo to pí­šem? Presne to, ako to je. Ľu­dia moc žijú pre dru­hých. Nie­kedy tak, že za­bú­dajú na sa­mých seba. My si or­ga­ni­zu­jeme ži­vot, my si ur­ču­jeme prie­tok mysle. My sme tie, ktoré tvo­ríme svet. V pr­vom rade ten náš a na zá­klade toho ovplyv­ňu­jeme ži­voty na­šich blíz­kych. Tam vonku, v tom veľ­kom svete – zlom či dob­rom – sú ľu­dia, pul­zuje ži­vot a všetko spolu sú­visí, všetko so se­bou har­mo­ni­zuje. Je len na tebe ako to bude pul­zo­vať ďa­lej. Ale to je v po­riadku. Pre­tože všetko je tak, ako má byť.

Je fajn byť ob­čas sama, upad­núť do „depky“, v kto­rej upa­dáš do sta­vov bez­cieľ­nych pre­chá­dzok.. No dô­le­žité je vy­pla­kať sa a ísť. Pre­tože slzy čis­tia dušu. A s čis­tou du­šou sa krásne ide po svete. Všetko pre­bolí. Ne­boj sa. Ta­káto ob­časná sa­mota veľmi dobre pros­peje tvojmu ja. Ne­maj z toho strach.

Processed with VSCOcam with m5 preset

thought­ca­ta­log.com

Pre­tože to nie je zlý ži­vot, ale iba zlý deň.

 

Komentáre