V detstve máme veľa vecí zakázaných. Vraj toto môžeš, keď budeš „veľký“. Potom je prirodzené, že deti túžia byť „veľké“. Rodičia sú pre ne vzorom a deti sa im túžia podobať. V puberte sa to stupňuje ešte viac. Každý zákaz od rodiča je motiváciou vyrásť. Vyhrážky začínajúce: „až vyrastiem“/ „keď budem mať osemnásť“/ „ako dospelá“ servírujeme na dennom poriadku. Iróniou je, že keď dosiahneme vek dospelosti, už viac dospievať nechceme. Keď sme starší, hlášky sa zmenia na: „ja v tvojom veku“/ „keď som ja bola mladá“ a tie zase servírujeme denne našim deťom.

Puberta- vek vzdoru

V puberte často veci zveličujeme. Zdajú sa nám oveľa horšie ako v skutočnosti sú. Zväčša je to obdobie najpravidelnejších hádok s rodičmi. My síce vieme, že nám nechcú zle. Lenže nám proste všetko lezie na nervy a nič sa nám nechce.  Je správne, že nám dávajú v živote mantinely. Myslím si, že to ako naši rodičia zvládnu našu pubertu, nás ovplyvní na celý život. Všetci naokolo tvrdia, že prežívame najkrajšie obdobie nášho života. My tú „krásu“ akosi prehliadame. Náš život je plný chodenia do školy, príkazov, zákazov, vyrážok na tvári, nepodarených experimentov s vlasmi a mejkapom, začiatkami menštruácie (áno, fakt ma teší, že som žena mami), všeobecnej nespokojnosti s výzorom a váhou. Všetko čo chceme nesmieme a všetko čo musíme sa nám nechce. Tešíme sa na sladkú osemnástku a na to, že sa potom všetko zmení.

Plnoletosť- vek uvedomenia si

V tomto veku nám to postupne začína všetko dochádzať. Rodičia nám budú veci dovoľovať a zakazovať rovnako ako doteraz. Akurát máš „vodičák“, takže si prišiel o šoférov. Ak si dieťa šťasteny máš auto, ak nie, hurá na autobus.  V škole nám vlastne nebolo až tak zle a aj tá matika sa v podstate dala prežiť. Momentálne ťa čaká maturita a ty by si radšej naozaj uvažovala o tom fotoelektrickom jave ako o svojom živote. Semináre si si už vybrala a seriózne dúfaš, že si si svojím výberom nepokazila celý život. Keď si predstavíš čo ťa čaká, oblieva ťa pot. A potom je tu to krásne. Dobrý metabolizmus a sloboda v jedení. Môžeš si obliecť v podstate čokoľvek. Nemusíš sa báť kúpiť si alkohol či cigarety (to nikoho nenavádzam, iba podotýkam tento fakt). Môžeš si nájsť brigádu alebo si užívať leto. Najlepšie je nájsť si vyváženú kombináciu práce a oddychu. Keď prestaneš myslieť na minulosť a nehľadíš do budúcnosti, toto je ten vek, kedy by si si priala zastaviť čas. Tvoj život je plný otvorených možností a ty ich môžeš naplno využiť.

Potom- vek, ktorý som ešte nedosiahla

Zatiaľ som nedosiahla vek, v ktorom by som mohla z vlastnej skúsenosti ozrejmiť fakty o tom, čo bude potom. Predstavujem si to zhruba tak, že pôjdem na vysokú školu (snáď ma zoberú a podarí sa mi ju dokončiť). Potom si nájdem zamestnanie (dúfam, že ma bude baviť). Stretnem lásku svojho života (pokojne môžeš prísť aj skôr, ja ťa čakám) a založím si rodinu. Budem skvelá mama, ktorá bude stíhať ako rodinu, tak aj prácu a popritom si nájde čas aj na svojich priateľov. Všetci budú šťastní a všetko bude perfektné. To sú však iba sny a predstavy. Dôležité je, že my ľudia sa často trápime svojou minulosťou alebo až príliš často myslíme na budúcnosť. Len hŕstka z nás sa teší z každej minúty a užíva si prítomnosť. Robiť to po čom túžime a plniť si sny môžeme v každom veku. Vek nie je niečo, čo nám bráni plniť naše sny, skôr vymedzuje to, v akej miere. Tešme sa z každej chvíle v našom živote, je veľmi krátky. Vraj nakoniec aj tak ľutujeme viac to, čo sme neurobili, než to, čo áno. Ku každej hlúposti sa predsa aj tak na koniec viaže historka, na ktorej sa všetci z chuti zasmejeme.

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj najlepšie novinky z Odzadu

Prihlásením sa do newslettera súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.