Dívala som sa do zrkadla ako prvýkrát. Triasla som sa. Neviem prečo. Po takom čase by som už motýľov v bruchu nemala mať. Na ústa som si naniesla len bezfarebný balzám, pretože viem, že ma namaľovanú moc nemusíš. Na mobile mi cinkla správa a ja som vedela, čo to znamená. Chcela som si to ešte rozmyslieť. Ale už nebolo ako.
Nadýchla som sa a pribuchla za sebou vchodové dvere. Sadla som si k tebe do auta a vychrlila na teba prvé, čo mi napadlo. Vyzeral si zničene, takže som to skonštatovala. Veď ty vieš, že vždy veľa rozprávam, ak som nervózna. A vždy rozprávam nezmysly. A hoci si aj poviem, že tentokrát sa ustrážim, nikdy sa mi to nepodarí.
Musel si to zaregistrovať, pretože si bol ústretový. Odpovedal si na každú moju otázku trpezlivo a zrozumiteľne. Popravde, mala som celú cestu nutkanie ťa chytiť za ruku, ale nechala som to na teba. Počas cesty som mala ruky položené na stehnách, aby si sa ma nepatrne mohol dotknúť. Keďže som často preafektovaná, bolo to pre mňa tiež náročné.
Ale za ruku si ma nechytil a mňa to presvedčilo len o tom, že pozerám veľa romantických filmov. Alebo som si mala spomenúť na to, ako si mi viackrát vysvetľoval, že ľudia si nevedia vytiahnuť z prsta, čo od nich chcem a očakávam.
Rozprávali sme sa dlho a ja som si práve vtedy uvedomovala, ako ťa viac a viac ľúbim. Nepovedala som ti to. Chcela som ti to povedať až neskôr, v tom správnom okamihu. Preto som sa len nechala unášať. Chýbalo mi to. Hladil si ma po vlasoch a ja som sa zrazu cítila úplne pokojná. Tvoja prítomnosť mi síce prinášala vnútorný pokoj, no srdce mi bilo ako o život.
Pritiahol si si ma k sebe a jemne sa nám dotkli pery. Prešli mnou zimomriavky. Pritúlila som sa k Tebe. Milujem tvoju vôňu. Dúfala som, že ma nikdy z náručia nepustíš.
Ešte nikdy sa mi tak ťažko z auta nevystupovalo. Nechcela som sa lúčiť. Túžila som len po tom, aby si niečo povedal. Pokojne aj niečo bláznivé, že odídeme od našich problémov niekam ďaleko. A hlavne, že odídeme spolu. Bola by som navždy tvoja princezná. Len ty vieš, ako milujem ružovú. Kúpil by si mi preto hebkú ružovú deku, aby mi nebola zima a vydali by sme sa na dobrodrúžstvo. Možno by sme si spravili konečne dieťa, o ktorom ti tak dlho rozprávam. Malo by tvoje oči a môj pohľad. Áno, to všetko mi vtedy napadlo. Aké by to bolo dokonalé. Ale nadýchla som sa a z auta nakoniec vystúpila. Má to čas. Ešte vždy si to môžeme splniť.
A teraz je už neskorý večer. Ležím v posteli a premýšľam, kedy a ako ti poviem, že ťa ľúbim. Toto stretnutie si chcem u seba nechať navždy. Tvoja vôňa ostala na mojom svetri, preto s ním zaspávam ako taká pubertiačka. Ale nevadí mi to. Cítim sa štastná. A možno to vyznie nepochopiteľne, ale cítim sa milovaná. To je ten pocit, o ktorom som ti hovorila, že mi chýba.
