Kedysi dávno pred tým, kým som nepoznala jeho, som bola so sebou spokojná. Milovala som svoje šialené plavé vlasy, jemne modré oči, väčšie boky, svoj šatník, ktorý som s hrdosťou nakupovala za vlastnoručne zarobené peniaze. Milovala som na sebe, ten štýl obliekania, ktorý hovoril „mám rada eleganciu, ale viem aj prekvapiť a vybiť človeku dych.“

Nebola som zástancom hlbokých výstrihov, mini sukní a vyzývavosti, bola som za to, že žena má byť vždy krehkým stvorením, ktorá ma na verejnosti pôsobiť útlo a príliš nevynikať, ale doma pred svojím chlapom môže ukázať to, čo je na nej najkrajšie.

Nikdy som si nemyslela, že dnešná doba urobí z chlapov slintajúcich otrokov, ktorí sa otočia za každým väčším zadkom, výstrihom, či pomaľovanou tvárou. Oči mi otvoril až ON – ten, s ktorým som žila viac ako 2 roky, s ktorým som plánovala stráviť zvyšok svojho života. Človek, o ktorom som si myslela, že miloval na mne všetko, chcel odo mňa zrazu niečo viac. Chcel, aby mi ubudlo pár kíl z váhy, aj keď som rozhodne nepatrila k tým tučným, zachcelo sa mu veľkého a pevného zadku, dokonca ani moje prsia, ktoré nepatrili ani zďaleka k tým najhorším, mu prestali vyhovovať, vraj by mohli byť pevnejšie.

Začala ho nudiť moja farba vlasov, ktorá bola už „okukaná“, chcel odo mňa nejakú zmenu. Nechápala som to, ako mohol z ničoho nič začať pozerať na hodnoty vzhľadu a plne zabudnúť na to, aká som vo svojej podstate, aké mám srdce.

Istý čas po rozchode ma jeho slová naštartovali k tomu, aby som upravila svoju váhu, začala viac športovať, cítiť sa znova krajšie, pretože slová od muža, ktorého milujete, že ste „neatraktívna“, vedia poriadne zabolieť. Zo začiatku ma naozaj poháňali jeho slová k tomu, aby  sa mu znova zapáčila, ale potom som si uvedomila, že je to zbytočné. Prečo by som mala svoju snahu venovať pre človeka, ktorý ma opustil kvôli „nedokonalostiam“ a začal vyhľadávať presne tie ženy, o ktorých kedysi tvrdil, že vyzerajú ako štetky. Presne ten muž, ktorý mal kedysi rád prirodzenú krásu a úsmev bol pre neho ozdobou tváre.

Teraz na sebe pracujem, no už nie kvôli nemu, ale kvôli sebe, kvôli tomu, že sa tak cítim lepšie. Dnes viem, že aj keď pôjde na kávu s milión dievčatami, v každej z nich bude hľadať kúsok mňa, kúsok toho tajomna, ktoré som mu ja prezradila, len keď sme boli my dvaja a nikto iný. Narozdiel od nich, ktoré mu to s radosťou ukážu hneď na prvom stretnutí, ktoré ho nenechajú nič nové objavovať, lebo sa mu naservírujú ako na zlatom podnose.