Chýbajú mi v živote príbehy. Ale nie také, do ktorých sa ponáram pri otvorení knižky. Ani nie také, ktoré možno nájsť na plátnach kín. Chýbajú mi príbehy, ktoré si môžme rozprávať medzi sebou. Príbehy, ktoré napísal sám život a ktoré majú búrlivejšie začiatky, tragickejšie zápletky a šťastnejšie konce než akékoľvek iluzórne rozprávky.
Chýbajú mi príbehy, ktoré plynú pomalým a jednoduchým tempom. Príbehy, ktoré dokážu spájať ľudí a dať im tak veľa. Niekedy dokonca viac, než vymyslené scény, ktoré sú hrané hercami. Dnešná doba je rýchla. Veľa z nás sa o nič a o nikoho nezaujíma. Každý každému závidí. Obklopuje nás hnev, smútok a dokonca aj stres. Nik sa už poriadne nezaujíma o to, čo sa skrýva za nablýskaným autom, či za naoko škrobene pôsobiacim výrazom.
zdroj: unsplash.com
Každý so sebou nosí nejaký príbeh, ktorý len čaká na moment, kedy bude prerozprávaný. Lenže mnohokrát niet nikoho, kto by bol ochotný počúvať. A to je nesmierne smutné. Svet je nepredstaviteľne šírim miestom. Ja si v ňom predstavujem priestor, v ktorom má každý čas na počúvanie a rozprávanie vlastných príbehov. Na pomáhanie si slovami. Je to miesto, kde existuje priestor na odpúšťanie a lásku. Je v ňom mnoho smiechu a šťastia. Ale najmä – je v ňom veľa slov, ktoré ostanú vypočuté.
Povedala som si, že od tohto dňa začnem rozprávať príbehy. Urobím to pre seba, pre svoj vnútorný pokoj. Vyčlením si čas pre rozprávanie svojho smútku i radosti, aj keď len psovi, ale aspoň sa mi uľaví. Nechám slová poletovať vo vzduchu, nech ich odfúkne vietor a nahradí ich niečím novým. Naučme sa zabávať príbehmi. Skutočnými príbehmi, ktoré dokážu odľahčiť nejeden ťažký deň.
zdroj: pinterest.com
Každý si potrebuje pred druhým neustále niečo dokazovať. Prečo si nedokážeme len tak sadnúť a úprimne sa porozprávať? Nie len tak do vetra tárať o počasí a o veciach, ktoré nikoho skutočne nezaujímajú, nasadiť si masku a tváriť sa, že sa máme dobre, aj keď v skutočnosti trpíme. Nepáči sa mi doba, v ktorej žijeme, pretože v nej neostáva priestor na príbehy. Zavalení hlúposťami a starosťami, nemáme čas jeden pre druhého. Nemáme čas na hĺbavé konverzácie o ničom a predsa niečom.
Nemáme tak čas na skutočnú, úprimnú, bezpodmienečnú lásku. Nemáme tak čas ani na seba. Na vyrozprávanie vlastného príbehu…
