Úzkosť z odlúčenia prebolí

Cítiš ju  vo vzduchu. Blíži sa pomaly, ale isto, už máš vo svojom svete tak dusno, že sotva môžeš dýchať.  Čoskoro príde blesk, zahrmí a potom sa znenazdajky spustí prietrž mračien. Zničí všetko, o čo sa tu tak dlho snažíš, všetko čo buduješ pochová pod morom vody. Utopí vzťahy, ktoré udržiavaš už snáď iba z dobrej vôle a oddelí od teba ľudí, ktorí už dávno nemali byť v tvojom živote. A to je len dobre…

zdroj: unsplash.com

Už dávno totiž tušíš, že niečo nie je v poriadku. Veci sa dejú zo dňa na deň  tak ako obyčajne, ibaže im chýba niečo podstatné. Vytratila sa radosť z obyčajných drobností, všetok elán kamsi zmizol. Vzťahy si pestuješ ako výhonky kvetov v záhrade. Vzorne sa o ne staráš, pravidelne ich polievaš a venuješ im čas, no ľudia, ktorí ťa obklopujú, ťa už ničím nenadchýnajú, možno sa už od nich nemáš čo naučiť. Aj napriek tomu máš strach, čo bude s tvojimi krehkými priateľstvami, keď príde búrka. Neochrániš ich, voda ich zmätie, lebo majú plytké korene a odplaví ich ďaleko za obzory. Desí ťa predstava, že jediné čo máš, bude nenávratne stratené, no zároveň ťa dusí tento vzduch, všetko naokolo je vyschnuté a ty máš neuveriteľný smäd po živote, skutočnom živote.

Preto otvor okno a nechaj prísť dážď.

Možno bude pršať dlho, možno veľa vecí vezme so sebou alebo zničí. Búrka je ale nevyhnutná, už nevládzeš takto ďalej. Samozrejme, že ťa to bude mrzieť, vždy nás mrzí, keď strácame ľudí, ktorým pripisujeme určitú dôležitosť. Ale je potrebné pochopiť, že určité osoby, i keď milované musíme od seba odstrihnúť, lebo nás ako závažie ťahajú pod hladinu, až ku dnu. A keď úzkosť z odlúčenia prebolí, uvedomíme si, že bez nich nám skutočne bude na svete lepšie. Aj keď sa bojíš bleskov a hromov nemaj prosím strach z následkov. Búrka poláme konáre, zatarasí cesty, dokonca i odnesie strechy. Obloha bude možno dlho tmavá a tebe bude smutno za slnečnými dňami, ktoré si prežila.

zdroj: unsplash.com

Ale voda, ktorá s tou metelicou príde, zavlaží už takmer mŕtvu pôdu v tvojom srdci, ktorá tak dlho čakala na príchod jari. Prinesie nový život, nové možnosti a zajtrajšok, ktorý na teba už čaká. A keď opäť raz vyjde Slnko, lúka sa znovu zazelená a kvety budú rásť všade, nie len za plotom tvojej malej záhradky, ktorú si tak úpenlivo strážiš. Zase sa budeš môcť voľne nadýchnuť a pripomenieš si, ako veľmi miluješ vzduch po daždi. Nebo bude jasné a ty sa budeš cítiť ako znovuzrodená, opäť živá.

Preto sa nemusíš báť. Povedz ľuďom, čo si o nich skutočne myslíš, ukonči vzťahy, ktoré ťa vyčerpávajú a ničia. Búrka zničí, čo má byť pochované, ale uhasí tvoj neuveriteľný smäd.  Prinesie nové ráno a dá ti priestor začať odznova. Búrka nie je zlá, tak nechaj veci plynúť a nemaj z toho strach. Dovoľ, nech prší…