Je to veľmi dlhý príbeh, ktorý nemal šťastný koniec. A možno toto je ten šťastný koniec. Neviem. Toľko otázok a každá začínala slovíčkom „prečo?“. Dlho sme si hľadali k sebe cestu ako ľudia. A keď sme ju konečne našli a stali sa celkom fajn priateľmi, zrazu sa niečo zmenilo. Od toho dňa som hľadala odpovede na svoje každodenné „prečo?“. No nikdy neprišli. Dlhé mesiace rozmýšľania. Raz som čítala, že bolesťou si človek musí prejsť. Nedá sa odložiť nabok. A toto bola moja cesta. Cesta za mojimi odpoveďami ma nakoniec doviedla niekam celkom inam.
Chcela som iba poznať pravdu. A dnes? Dnes ju poznať nechcem. Rozmýšľala som, prečo som sa ju nemohla dozvedieť. Verila som, že časom sa mi to ukáže samo. Nakoniec som si uvedomila, že to poznanie by mi asi viac ublížilo, ako k niečomu pomohlo. Nevrátime to späť. Nevráti mi to späť to, čo mi to vzalo. Nedá sa to zmazať ani prepísať. Bola to moja cesta, ktorou som prejsť musela. Nebudem za sebou mazať stopy, ktoré tam ostali.
Všetko zlé je na niečo dobré. Bola to škola do života. Veľa vecí som musela zvládnuť sama. Neverila by som, že to dokážem. Ale zvládla som to. Ale len preto, že som naozaj sama nikdy nebola. Nebolo to prvýkrát, čo som prežívala takéto sklamanie. Len som nečakala, že to príde od teba. Vždy, keď niekomu začneme dôverovať, je ku nám o krôčik bližšie ako ostatní.
foto: elitedaily.com
Keď je človek na kolenách, všetko vyzerá inak. Ale takýto pád ešte nikoho nezabil. Robí nás silnejšími a o niečo skúsenejšími. Ako každé sklamanie, či bolesť, ktorou si každý určite aspoň raz v živote prešiel. A pokora? Tej tiež nikdy nie je dosť. Tá nikomu ešte neublížila.
Príde mi to ako večnosť. Neverila by som, že raz sa s tým dokážem vyrovnať. Stretla som úžasného človeka, ktorý mi pomohol. Po rozhovore s ním som si veľa vecí uvedomila. Keď som od neho odchádzala, nikdy som nemala väčší pokoj v duši a srdce naplnené takou láskou. Bol to deň, kedy som bola pripravená naozaj odložiť minulosť a vykročiť ďalej. Bol to dlhý rok. Rok hľadania sa a uvedomovania si vecí. Odpustila som ti to, čo som odpustiť mala. Tiež dúfam, že ak som ti niekedy ublížila, odpustíš aj ty mne.
foto: elitedaily.com
Nikdy sme sa nerozlúčili. Mala som v pláne ťa objať a povedať ti, že nech zabudneme na všetko zlé, čo sa stalo. Priala by som ti šťastie. Nech stretneš skvelých ľudí, tak ako som stretla ja, počas toho dlhého obdobia.
Toto nie je hra ega. Život je príliš krátky na to, aby sme ho premrhali na veci, ktoré sa nám nepáčia, na hádky s ľuďmi, či na nenávisť. Ak ľuďom na sebe záleží, nemali by strácať čas hlúpymi hrami. Mali by sme sa naučiť odpúšťať jeden druhému naše prešľapy. Aj keď to niekedy vie byť veľmi ťažké.
foto: thoughtcatalog.com
