Ťažké dni. Sú našou súčasťou a preto ich musíme prijať či už chceme alebo nie. Pocity, kedy ani nevieme poriadne vdýchnuť dostatok vzduchu, aby sme nakŕmili naše hladné pľúca bažiace po štipke čerstvého čistého vzduchu v tomto nedýchateľnom svete. Kedy jediné logické východisko je sadnúť si do kúta a vyplakať si dušu, ktorej kúsky si následne pozbierame so všetkou „hrdosťou“ a pozliepame z nej opäť svoju podobu.
Ak sa raz budeš cítiť podobne a niekto sa ťa opýta či je ti dobre, môžeš mu bez obáv odpovedať úprimne. Sme len ľudia, ktorí robia chyby a potom znášajú následky. Niektorí za ne aj prevezmú zodpovednosť a poučia sa z nich. Rovnako aj ty si len človek, ktorý koná tak ako najlepšie vie. Robíš síce rozhodnutia, ktoré sa niekedy ukážu ako nesprávne ale no a čo? Veď o tom to je. Neukazuj ľudom tú falošnú masku fantáziou vytvoreného pokoja a harmónie. Aký to má zmysel? Ukázať im cudziu škrupinu a potom prechovávať hnev pretože tomu uverili. Necítiť sa dobre je v poriadku. Nechaj to vyplávať von, prejav čo cítiš inak sa budeš nadosmrti krútiť v nikdy nekončiacej špirále, v ktorej sa už tebe samotnej budú miešať predstavy s realitou.
Dnešná doba sa posúva vpred rýchlosťou dostihového koňa, no aj napriek tomu sa ľudia akosi uzatvárajú v konzervatívnom spôsobe existencie. Zmena životného štýlu alebo čo i len malinkého detailu vyvoláva určitú dávku strachu, ktorá sa postupne navyšuje.
Bojíš sa. Máš strach z odmietnutia, ktoré si zväčša privlastníš a pokladáš ho za vlastné zlyhanie. Je to nezmysel. Prečo prestalo záležať na tom, čo sama chceš? Prečo svoje rozhodnutia prispôsobuješ ostatným? Prečo sa v prvom rade snažíš vyhovieť iným, keď cítiš, že to nie je správne? Byť otvorená a úprimná nie len voči nim, ale najmä voči sebe ti zaručí už vopred vyhratý boj. Drž sa toho. Myšlienky na to, že chceš uspieť bez toho, aby si v priebehu stratila svoju podstatu. To čo ťa skutočne robí tebou. Si jedinečná a máš život pred sebou. Neukracuj sa tým, že sa budeš neustále rozhliadať a hľadať dôvody prečo nie. Prestaň sa báť a zaťažovať tým čo si o tebe myslia ostatní. Pozri sa na to z iného uhla pohľadu.
Keď prejdeš okolo nich oni presne vedia kto si, ako sa voláš, možno aj kde bývaš a čo študuješ. Vedia o tebe dosť ale nie natoľko, aby ťa mohli súdiť. Nevedia nič z toho čím si si prešla, čo si prekonala, s čím si sa musela vyrovnávať a čo ťa to stálo. Čo všetko si musela obetovať aby si bola tam kde si dnes. Ďalším dôvodom, prečo nad nimi máš len mávnuť rukou je fakt, že ty netušíš kto sú oni. A to z nich robí pre teba nepodstatných.
Kvôli takým ľuďom chceš prestať snívať? Kvôli nim sa chceš vzdať?
Už dávno by si mala vedieť, že strojcom svojho šťastia si ty sama. Nikto iný ti to nezaručí. Máš toho veľa čo môžeš ponúknuť, viac než si myslíš a skrývať to, pretože máš strach z toho, že ťa skritizujú je mrhanie tvojimi schopnosťami. Oni budú stále na mŕtvom bode, a to len vďaka tomu, že miesto svojich životov si všímajú ten tvoj. Rob rozhodnutia pre seba. Odpúšťaj, i keď vieš, že pokiaľ niekto urobí tú istú chybu viackrát nie je to odpustiteľný detail, ale ľudská hlúposť, ale robíš to kvôli sebe. Aby si sa ty sama mohla posunúť vpred. Rob to, čo ťa robí šťastnou, buď spokojná, aj keď nepodáš výkon na 100%. Teš sa z maličkostí a uvidíš, stojí to za to.
Stojí za to nevzdať sa.
