Často sa počas života snažíme byť silní, ukázať svetu, že všetko dokážeme ľavou zadnou a tlačíme naše emócie niekde do úzadia. Chceme, aby všetci videli, ako sa nám darí, akí sme úspešní, ale bojíme sa ukázať, že sme aj zraniteľní. V tomto svete sa jednoducho emócie neukazujú. Všetkých ľudí, ktorí ich dávajú najavo prirodzene, považujeme za slabých, pritom práve takíto ľudia sú silnejší než ostatní.
Ľudí posudzujeme na základe toho, kto si čo kúpil, koľko to stálo alebo na základe toho, ako kto vyzerá, ale neposudzujeme ich podľa ich správania a činov. Snažíme sa zatvárať oči pred skutočnosťami, ktoré sa nám riešiť nechce, aj keď by sme ich zatvárať nemali. Možno sme len príliš unavení na to, aby sme riešili problémy, ktoré sa nás priamo netýkajú. Keď vidíme, že niečo nie je v poriadku, nereagujeme, len ideme ďalej.
Stávame sa akýsimi slepcami, idúcimi si len za svojimi snami, ktorí nemajú záujem o ostatných ľudí.
Nezaujíma nás, že niekto trpí, pokiaľ netrpíme my. Nezaujíma nás, že nás niekto žiada o pomoc, pokiaľ tú pomoc nepotrebujeme práve my. Možno nás už nič okrem šťastia nás samých nezaujíma. Je ale potrebné, aby sme mali oči otvorené. Je v poriadku urobiť správnu vec. V správnu chvíľu. Ten hrejivý pocit pri srdci, torý za to stojí.
Nesnažme sa zapadnúť, len preto, aby sme sa druhým ľuďom zapáčili, keď pri tom strácame vlastnú tvár. Buďme sami sebou, v tom je práve naša jedinečnosť. Nikdy nestraťme seba vo svete, ktorý nás núti, aby sme boli inými. Aj keď má tisíc ľudí iný názor, netvárme sa, že ho zdieľame iba zo strachu, že sa druhým ľuďom prestaneme páčiť.
Nikdy sa nebudeme páčiť každému. Ale to je v poriadku.
Niekedy nás túžba zapadnúť medzi ostatných núti robiť veci, ktoré nepovažujeme za správne a niekde vo vnútri potláčame tento pocit, pretože si myslíme, že potrebujeme druhých ľudí. My však nepotrebujeme druhých ľudí. Potrebujeme len správnych ľudí. Tých, ktorí pochopia naše názory, záujmy, ciele, aj keď nebudú navzájom totožné, ktorí dokážu pochopiť náš záujem a naopak nezáujem o určitú skupinu ľudí či veci.
Buďme lepšími. Konajme dobro, ono sa nám vráti. Niekoľkonásobne. A práve v ten moment pochopíme, že to malo význam. Dokážme svetu, že naša jedinečnosť neumrela. Nebuďme slepími. Vnímajme. Pomáhajme.
