Ty si ten vietor, čo vo mne fúka
LifeAch. Možno mi ani neuveríš. Aj po tom dlhom odlúčení, si stále mojím princom. Prešlo toľko dní, týždňov, mesiacov..odkedy som naposledy cítila tvoje objatie. Teba. Chýbaš mi. Cítim to každú sekundu. Tú prázdnotu, akoby som bola na dne priepasti. Dala by som čokoľvek zato, aby som videla tvoje oči, ktoré sa na mňa pozerajú tak ako predtým. Tvoje pery, ktoré sa na mňa usmievajú. Tvoj hlas, tvoj krásny, zvodný hlas, keď šepkáš moje meno. Tvoje ruky, ktoré ma držia pevne v objatí.
foto: tumblr.com
Niekedy si kladiem otázku, či sa to všetko naozaj stalo? Či to nebol len sen. Ako je možné, že tu už nie si? Ako si sa mi mohol tak veľmi vzdialiť? Ja a ty. Bonnie a Clyde pamätáš? Na našom ostrove, pri zotmení, nahý, v objatí, s Jackom a cigou v ruke. Nie nemohol to byť sen. Bola to skutočnosť, taká krásna. Keď svet patril nám a život naokolo sa zastavil. Keď sme chodili spať ráno o 7 totálne unavený dlhými rozhovormi, láskou, tancom..snami. Naše plány, výlety, dovolenky, život.
Kde sme teraz? Ty tam a ja tu. Ako ti je? Ako teraz žiješ? Našiel si niekoho s kým snívaš namiesto mňa? Komu teraz zohrievaš perinu a hovoríš mu, že je studený ako žaba? Kupuješ ešte nesolené arašidy? Pre koho? Kto ti spí na ramene? A komu ráno varíš kávu? Komu patrí prvá správa na Viberi ,,Ako sa má moja princezná?,, Nahradil si moje miesto v tvojom živote?
Pretože ja nie. Nieže by som nechcela. Veľmi túžim po láske. Ale..
foto: napoleonfour.com
Nemôžem. Chápeš? Nedá sa. Nikto nieje ako ty. Pri nikom mi srdce nebije ako pri tebe. Pri nikom inom sa mi neroztrasú kolená a nelietajú mi motýle v bruchu. Pri nikom sa necítim ako pri tebe. Nechcem, aby niekto iný bozkával moje pery, veď sú predsa tvoje. Nemôžem dovoliť, aby moje ruky hladili niekoho iného. Moje srdce horí láskou len k tebe.. Nemôžem dať seba nikomu inému, patrím tebe, vedela som to od prvého okamihu. Nikto nedokáže zapáliť vo mne oheň a rozfúkať vietor.. lebo..
Ty si ten vietor čo vo mne fúka..
cover foto: napoleonfour.com