Život to je jazda na horskej dráhe. Ale to si už hádam zistila aj sama. Jeden deň sa cítiš ako najšťastnejší človek pod slnkom, a ten druhý sa ti rúca svet. Ťažké obdobia do života jednoducho patria. Bez nich by si si neuvedomila hodnotu dní, keď si na tej dráhe hore.
Šťastie i nešťastie, vzostupy i pády, kráčajú ruka v ruke, aby nám okorenili život. Aby nám ukázali, aký je rozmanitý. Že tak, ako sa dá plakať od radosti, sa dá aj od sklamania. Bez nich by bol život jednotvárny, nevedeli by sme, že sa všetko môže razom meniť. Ak by si v živote nemala horšie dni, nevážila by si si tie dobré. Pretože by si nevedela, že sú dobré. Nemala by si ich s čím porovnať. No ťažké chvíle tu pre nás nie sú preto, aby nás trestali, sú tu preto, aby nám dali lekciu.
Tá lekcia nám má otvoriť oči. Ukázať, že nemôžeme brať všetko ako samozrejmosť. Že šťastie bez nešťastia jednoducho nemôže existovať. Urobila som niečo v živote zle? Prečo som si zaslúžila to a to? Je to môj osud? Vracia mi niečo karma? Alebo Boh? Nad tým sa už musí zamyslieť každý sám.
A rovnako sám si tým každý z nás musí prejsť. Hovorí sa, že najväčšie bremená v živote nesú tí najsilnejší ľudia. Že život nehádže polená pod nohy tým, ktorí ich nezvládnu preskočiť. Skúša nás život, aby otestoval, koľko sme toho schopní zniesť? Aby sme zistili, akí silní v našom vnútri naozaj sme? Aby sme zistili, že prežijeme aj to, o čom sme tvrdili, že by sme to nikdy nezvládli? Možno.
No až to zlé prehrmí a ty sa raz obzrieš späť, zistíš, že si sa poučila. Že si to zvládla a teraz je z teba oveľa silnejší človek. Skúsenejší. Múdrejší. Je len na tebe, aby si v ťažkých chvíľach bojovala za tie dobré. A tiež je len na tebe, čo si z nich vezmeš do budúcnosti.
