Byť „vy­čer­paná“ sa nedá do­ko­nalo opí­sať. Je to po­cit, ktorý musí člo­vek za­žiť, aby ho úplne po­cho­pil. Je to istý stav, ktorý ne­pra­jem ni­komu, no stále je viac a viac prí­pa­dov, kedy sú ľu­dia vy­čer­paní. Nie je to len o fy­zic­kej únave, no najmä o psy­chic­kej. Kedy si len tak sad­neš na po­steľ po ce­lom dni a cí­tiš, že fy­zicky si na tom dobre, no si vy­čer­paná vnútri.

Som una­vená z ne­us­tá­leho stresu a z ľudí, ktorí chcú všetko alebo nič. Som una­vená z toho, že svet tvo­ria ľu­dia, ktorí ab­so­lútne ne­reš­pek­tujú po­city dru­hých a ľud­skosť im nič ne­vraví. Už mám dosť ne­us­tá­lych pre­tvá­rok a do­pro­so­va­nia sa. Som vy­čer­paná z toho, že sa mu­sím tvá­riť ako silná, pri­tom som ab­so­lútne vy­čer­paná a zne­chu­tená.

Na dneš­ných ľudí má spo­loč­nosť ob­rov­ské ná­roky. Mu­síme byť úspešní, dobre vy­ze­rať, mať naj­lep­šie veci, byť kre­a­tívni a ne­us­tále „cool“. Dnes pre­vláda ohromný in­di­vi­du­aliz­mus, kedy ty máš byť tá je­di­nečná osob­nosť, ktorá má všetko, po čom túži. Ak ne­ro­bíš to, čo ťa baví, ne­za­rá­baš veľa, ne­cho­díš na vý­lety a ne­ces­tu­ješ, zrejme nie si dneš­ným pro­duk­tom doby.

Cí­time sa opot­re­bo­vaní, zni­čení a vy­ž­mý­kaní. Strá­came sa v tomto cha­otic­kom svete a ne­vieme, čo ďa­lej. Uzat­vá­rame sa do seba. Sme za­nep­ráz­dnení a ne­hľa­díme na dru­hých. Máme vy­soké oča­ká­va­nia a sme ne­ob­lomní per­fek­ci­onisti, ktorí si mys­lia, že si po­ra­dia s ho­ci­čím.

Ne­žia­dame po­moc, len sa do seba uzat­vá­rame a vy­tvá­rame si vlastný svet, ktorý nás má uchrá­niť. Je v po­riadku ne­byť silný. Je v po­riadku dať si od všet­kého pauzu a sú­stre­diť sa na svoje vnútro. Je v po­riadku sa cí­tiť vy­čer­paný. Je v po­riadku o týchto ve­ciach ho­vo­riť. Je v po­riadku na nič sa ne­hrať, ale ho­vo­riť o prob­lé­moch, ktoré ťa trá­pia.

Pa­mä­taj si, že nie si sama a je úplne v po­riadku, ak si vy­čer­paná. Si silná, no krehká a aj ty ne­máš svoje dni.

Komentáre