Usmie­vaš sa. Sme­ješ sa. Všetci okolo teba si mys­lia že si šťastná a že ti nič ne­chýba. Máš sa jed­no­du­cho „v po­hode“. Si prajná, te­šíš sa z úspe­chov iných a rada trá­viš čas s pria­teľmi. Čo iné by ti mohlo chý­bať?

Bolí to. Každá máme svoje trá­pe­nie. Jedno je men­šie, druhé väč­šie, ale je to skrátka trá­pe­nie. Vie to po­riadne za­bo­lieť, i keď sa rany hoja. Ob­čas mok­vajú a tvoj smú­tok sa ti vráti. Na deň, na noc, na mo­ment. Spo­me­nieš si na všetko to, čo si pre­žila. Na všetko to, čo bolo dobré. Na všetko to, prečo si žila. Alebo pre koho.

Ach dievča drahé, kto iný ťa má chá­pať, ak nie ten, kto to za­žil? My, žen­ské. Emočné sopky, mi­lu­júce man­želky, re­bel­ské fra­jerky a bláz­nivé ségry. Všetky naše trá­pe­nia nás bo­lia tou naj­dl­h­šiou, najs­mut­nej­šiou a naj­hl­bo­kej­šiou ces­tou. Ob­čas si ju zvo­líme sami, ino­kedy si ju zvolí náš ži­vot, či naše roz­hod­nu­tia.

Pa­mä­táš si, ako si pla­kala v ten ve­čer, keď sa to stalo?

Pa­mä­táš si, ako si bola smutná, keď si si v daný mo­ment spo­me­nula na to/na ňho?

Pa­mä­táš si, ako si poc­tivo lie­čila rany, ale nie­kedy proste za­bo­leli? 

9021ea8457fb652d4990c8456a2d486c

we­he­ar­tit.com

Aké je to, keď žena cíti bo­lesť? Tú psy­chickú. Tú, čo ju vie zlo­miť viac. Tú, ktorú si ne­sie na ple­ciach a bo­juje s ňou i proti nej.

Aké je to, keď žena po­vie:“Som v po­hode“ a pri­tom cíti vnútri ob­rov­skú bo­lesť?

Vnú­torná bo­lesť sa nedá ni­jako opí­sať. Ne­opíšu ju ani nože, ko­pance či krik, ktoré by sa jej aj tak ne­rov­nali. Nedá sa opí­sať. Nie je hmotná, no zato veľmi in­ten­zívne dáva na­javo, že žije vo vás. Je va­šou kaž­do­den­nou sú­čas­ťou a vy len roz­mýš­ľate, ako sa jej zba­víte. Ob­čas sa jej však akoby nech­ceme vzdať. Zvyk­neme si na ňu a ona nás po­stupne oberá o všetky pekné myš­lienky, o všetky naše sny či ná­deje. Žena si po­čas ži­vota ne­sie so se­bou všetko. Svoje spo­mienky, myš­lienky, trá­pe­nia, ľudí, činy, úspe­chy i pády.

a4f9189cc0d59517e2ff947cd3060805

pin­te­rest.com

Žena, ktorá od­po­vedá „Som v po­hode“ a pri­tom prosí o po­moc, nie je v po­hode. Po­znáš to na jej očiach. Po­znáš to, či je sku­točne šťastná.

Je zra­nená. Bojí sa. Po­tre­buje po­moc. Chce opäť žiť šťastne. 

Ja všetky ženy ob­di­vu­jem.

Každú, ktorá znáša bo­lesť.

Každú, ktorá sa bo­lesti po­staví.

Každú, ktorá chce opäť žiť šťastne.

Každú, ktorá tento vnú­torný boj nad bo­les­ťou vy­hrá.

Ci­tát z článku: Takto sa cíti dievča, ktoré je "v po­hode" – náj­deš ho na www.od­zadu.sk ❤

A post sha­red by Od­zadu.SK (@od­zadu) on

 

Komentáre