Všetko najkrajšie sa odohráva len v mojej mysli. Fantázia je mojím verným druhom. Nedokázala by som si bez nej predstaviť začiatok dňa. Nevedela by som do neho vykročiť správnou nohou, so správnou náladou, s úsmevom na tvári. Kvôli ružovým obláčikom občas zabúdam poriadne sa vôkol seba poobzerať. Svet fantázie mi veľa dáva, ale zároveň veľa berie.
Zatiaľ čo v jeden deň sa opaľujem s priateľom pri azúrovom mori, smejem sa s ním na hlúpostiach, čašníci nám nosia najlepšie koktejly a pri západe slnka sa spolu vášnivo milujeme, tak na ďalší deň sa prebúdzam do upršaného rána, v ktorom zisťujem, že v realite po mojom boku nik neleží. Som sama a čaká ma bežná rutina, z ktorej sa akosi nedokážem dostať. Ocitám sa v bludnom kruhu, kde mi namiesto koktejlov ľudia prinášajú skôr zlé správy.
Svet fantázie je mojím únikom pred všetkým.
Avšak je dôležité vedieť zletieť z ružového obláčika a čeliť realite, prispôsobiť si ju vlastným požiadavkám a potrebám, pretože len vy ste strojcom svojho osobného šťastia a nik iný to za vás nespraví. Niekedy sa zo mňa stáva plameniak, ktorý stojí jednou nohou vo fantazijnom univerze a nechce z neho zostúpiť. Je tam totiž príliš pekne, teplo a ideálne.
Dostanem tam všetko, čo chcem bez toho, aby som sa musela príliš usilovať. Nebýva mi tam smutno a odohrávajú sa tam tie najkrajšie západy slnka a noci bývajú neprestajne horúce a plné hviezd. Lenže pritom veľmi dobre viem, že v realite takýmto spôsobom zo seba nevydám to najlepšie, ak najlepšia verzia seba samej ostáva zaseknutá vo fantázii.
Je ťažké mať rád realitu, keď v nej nie je nič ideálne a za šťastie treba neustále bojovať. Nepozerať sa len na to zlé, ale všímať si všetko pekné, čo sa v nej nachádza. Aj keď sa mi veľakrát zdá, že je toho stále menej a menej. Taktiež sa mi vidí, že mnohí z nás v realite vyhľadávajú len tie pekné záležitosti a predmety, ktoré nás rýchlo vystrelia späť do sveta fantázie. Jedine tak dokážeme prinavrátiť do reality pokoj a chvíle šťastia.
