Ležím. Nahá a ponorená vo vode, no zároveň v myšlienkach, ktoré plávajú mojou mysľou. Hľadím rovno pred seba a priamo do očí mi žiari svetlo. Počujem hudbu hrajúcu z reproduktorov telefónu, ktorá je tlmená vodou a občas prerušovaná padajúcimi kvapkami z kohútika. Vnímam svoje nepravidelné jemné dýchanie.
Cítim tlkot srdca, ktorý je pomerne pomalý. Ťažký, vlhký a horúci vzduch, vďaka ktorému táto kúpeľňa pripomína saunu, ma núti prerušovať pokojné dýchanie prudkým nádychom. Sledujem ako mi vychádza hruď s prsiami nad hladinu vody a pri dlhom výdychu sa pomaly ponára späť do horúcej vane. Začínam vnímať ako mi vráskavejú dlane a chodidlá. Navierajú mi žily, až tak, že aj pri minimálnych dotykoch cítim ako vytŕčajú z povrchu kože rúk, pästí až na dlane a taktiež od členkov až ku začiatku prstov.
zdroj: unsplash.com
Strácam sa niekde medzi myšlienkami na prítomnosť a trpkou chuťou detstva, ktoré ma naučilo sile, pretvárke a zároveň úprimnosti, odvahe, prekonávaniu seba samej, otvorenosti a tiež tvrdohlavosti. Ale nenaučilo ma byť detským, byť naozaj dieťaťom s bezstarostným detstvom. Niežeby som nemohla kvôli zákazu, ale ja som nemohla kvôli sebe. Nepripúšťala som si možnosť byť „slepou, hluchou a neprítomnou“ v realite, kde boli všetci ostatní v domácnosti. Ale to všetko mi dovoľuje byť aj dnešný deň tým, kým som a chcem byť. Rozhodne sa nechcem meniť. Mám chyby, viem, ale ty ich máš tiež a ak sa naučíš mať rád seba bude to aj s nimi.
zdroj: unsplash.com
Rázny kŕč ma vymaní z blúdiaceho kruhu myšlienok. Nenávidím ten pocit. Otvorím oči a sústredím sa na kvapky rosy na zelených obkladačkách popri tom ako tlačím nohu proti sile kŕču. Bolesť pomaly ustupuje, oči sa prevrátili naspäť dnu a zatiahli za sebou viečka. Opäť prudko naplním pľúca a už počas výdychu vediem monológ. Premýšľam, čo sa muselo stať, aby som sa stala pre seba dôležitou a čo, aby si sa stala práve ty mojou súčasťou. Tou prvou aj poslednou osobou, ktorá obsadí toto miesto a získa toľko zo mňa. Si ženou, priateľkou v každej jednej situácii života, na každom kroku. A síce neviem prečo zrovna my dve, kedysi sebou nenávidené, tvoríme jeden celok, ale viem, že už nikoho iného na tvojom mieste v živote neuvidím.
