Ženy berú svoju mužnejšiu polovičku ako človeka, ktorý ich ochráni, keď sa budú báť, ktorý im pomôže, ak niečo nebudú zvládať, a niekoho, kto im bude vždy oporou. Zabúdajú však, že aj oni občas potrebujú rameno, o ktoré sa môžu oprieť. Aspoň metaforicky.
Je pravdou, že muži všeobecne neodhaľujú svoje city pred partnerkami v takom rozsahu, ako to robíme my. Niektorí dokonca ani nemajú radi dlhé a hlboké rozhovory. To však neznamená, že sa v ich mysli nedejú veci, o ktoré sa potrebujú a chcú podeliť s niekým, koho milujú.
Aj keď nechcú ukazovať svoje slabiny, predsalen ich majú. Niekedy potrebujú vysloviť nahlas, že majú strach, že ich niečo trápi, že sa boja, či im veci vyjdú. A práve partnerka, ktorej na mužovi záleží to musí pochopiť. Musí toho svojho vypočuť a povzbudiť. Veď za každým úspešným mužom stojí milujúca žena, no nie?
Chlapi sú občas ako malé deti. Stačí, ak im trocha pohladkáš ego a vyslovíš tie správne slová, a už dokážu veci, na ktoré sa dovtedy neodvážili. No nie je to len o tom, spraviť z nich „ešte silnejších“ mužov. Je to prirodzená vec, ktorá v zdravom vzťahu musí fungovať. Tak, ako ty potrebuješ jeho podporu, aj on ju potrebuje od teba. Hoci to nahlas nehovorí.
Je to o tom vycítiť, že práve v danej chvíli potrebuje tvoje slová, tvoje pochopenie aj pohladenie. Aj silný človek niekedy potrebuje počuť, že všetko bude dobré. Tvoj chlap nie je niekto, kto môže všetko niesť na vlastných pleciach. Buď mu preto oporou. V dobrom aj zlom, no nie?
