Večne usmiaty spevák Thomas Puskailer nám v rozhovore prezradil, aký je jeho vzťah k prírode, čo ho dokáže skutočne nahnevať, no aj to, čo mu v skutočnosti pomohlo presadiť sa na Slovensku.

Čo bolo pre teba najťažšie, keď si prišiel na Slovensko?

Keď som prišiel na Slovensko, najťažšie bolo pre mňa nájsť si priateľov. Získať si dôveru nových ľudí vždy chvíľu trvá. Takisto slovenský systém mi robil problém – iné, nové zákony, v ktorých som sa musel zorientovať. Ale taktiež slovenský jazyk, učiť sa významu slov… Bola to pre mňa veľká výzva, ktorú som podstupoval s radosťou a teraz sa tu s mojou manželkou cítime ako doma.

Vďaka čomu sa ti tu podarilo presadiť?

Keď začali natáčať prvú československú superstar v roku 2009. Otvorilo mi to rôzne dvere, dalo nové možnosti. Dostal som rôzne pracovné ponuky, mohol som spievať, robiť rôzne eventy, za ktoré som veľmi vďačný. Dokonca ma oslovilo divadlo, atak som začal účinkovať v muzikále Boyband, ktorý doteraz hráme. Pamätám si ten moment, keď sme s Abbie sedeli pri stole, ešte v našom byte v Anglicku a vtedy sme si povedali, že tú Superstar vyskúšame a uvidíme, kam nás to dostane. A dnes, keď tu už žijeme a máme aj syna, tak som za túto príležitosť veľmi vďačný.

S akými prekážkami si sa tu stretol? Bolo niečo, čo ťa naozaj sklamalo?

Verím, že s každým problémom prichádza nejaké riešenie. Na začiatku tu boli veci, ktoré som nevedel pochopiť, ako napríklad byrokracia. Ale inak žiadne problémy. Vždy sa snažím obklopiť ľuďmi, ktorým dôverujem, vždy som to tak robil. Obklopujem sa ľuďmi, ktorí ma vedia niekam posunúť. Práca ma obklopila úžasnými kolegami, s ktorými neraz zájdem na kávu a rozumieme si. Taktiež som rád, že som si našiel kamarátov, ktorí mi podajú pomocnú ruku vždy vtedy, keď to potrebujem a je pre mňa dôležité, že im môžem dôverovať.

Prečo si sa rozhodol, že Slovensko je krajina, kde chceš zostať žiť a založiť rodinu?

Pred štyrmi rokmi sme pristáli na letisku tu na Slovensku a vtedy Abbie povedala, že sa konečne cíti ako doma. Predtým nevedela vôbec po slovensky, nemala tu priateľov ani prácu, bolo to ťažké. Najprv sa zamestnala v divadle ako tanečníčka. Po čase s tým ale skončila. Rozhodla sa založiť si svoj vlastný biznis spojený s maľovaním. Aktuálne robí rôzne kurzy kreslenia pred deti a dospelých, organizuje tábory, kde učí ostatných maľovať a to všetko v angličtine. Volá sa to Abbie´s Art Attic. Som na ňu veľmi hrdý. Som rád, že sa v tom našla. Robí aj vernisáže a všetko dosiahla sama. Aj mne sa práca celkom rozbehla. Prišli mi do cesty nové projekty, koncertujem, nahrávam piesne, stále hrám v divadle. Je to naozaj super pocit, naozaj sa tu cítime ako doma.

V šoubiznise sa pohybuješ už veľmi dlho a v rôznych smeroch. Či spev, uvádzanie ranných novín alebo moderovanie. Čo bolo alebo je pre teba najväčšou výzvou?

Ja som vyštudoval muzikálovú školu v Amsterdame, takže je pre mňa veľmi prirodzené vystupovať a byť na javisku. Je to ako bicyklovanie, to nezabudneš, je to prirodzené. Najväčšou výzvou je pre mňa určite moderovanie ranných novín, lebo je to naživo, niekoľkokrát do týždňa som dva a pol hodiny na obraze. Samozrejme, že sa striedame, lebo každý máme ešte aj iné džoby. Dôležité je byť prirodzený a sám sebou. My sami si zháňame a vymýšľame témy, ktoré sú hlavne z oblasti showbiznisu. Najnovšie sa chystám robiť rozhovory na rôznych filmových premiérách v Anglicku so svetovými celebritami. Minulý rok sme začali, tento rok toho bude viac, uvidíme, koho budem mať možnosť vyspovedať najbližšie. Ďakujem televízii za túto možnosť, je to pre mňa veľká výzva, ktorá mi dáva možnosť vyvíjať sa ďalej.

Je práca v showbiznise podľa teba dobre platená?

Všade sa pýtajú na peniaze. (smiech) Všetko, čo človek robí, prináša nejaké peniaze, aby som mohol žiť, mať strechu nad hlavou. Musím uživiť svoju ženu a nakŕmiť svoje dieťa. Každá práca niečo prináša, som z toho šťastný. Robím rôzne projekty, či ako umelec, kedy robím divadlo, účinkujem v televízii, koncertujem alebo organizujem aj môj Eco Tour projekt. Mojim bratom, ktorí robia klasicky od deviatej do piatej, je ťažké vysvetliť, ako moja práca vyzerá. Funguje to trošku inak. My umelci pracujeme, keď iní oddychujú.

Čo ti aktuálne zarába najviac?

Ako som povedal, každá práca mi niečo prinesie.

Čo je pre teba najväčším úspechom, ktorý si zatiaľ dosiahol vo svojej kariére? Aký je tvoj cieľ, ktorý by si chcel v kariére dosiahnuť?

Som vďačný za každú možnosť. Taktiež som veľmi vďačný za divadlo, kde som si zahral aj hlavné postavy. V Nemecku som dokonca robil jeden kasting do hry, prišlo tam niekoľko tisíc chlapcov. Trval polroka, tých kôl bolo veľmi veľa v každom kole vypadlo aspoň sto chlapcov a ja som vždy ostal. Nakoniec som tú rolu dostal. Rola v tomto muzikáli, v Horúčke sobotňajšej noci, bola pre mňa veľkou skúškou. Musel som tancovať, spievať a hrať a to všetko naraz.

Teraz je pre mňa veľkým úspechom, že som sa ocitol v televízii. Chcem divákom odovzdať to najlepšie. Nedávno sme dokončili jednu dobrú dokrutku k premiére v Anglicku, kde som robil rozhovory. Som rád, že to vyšlo. Mojím najväčším cieľom je nahranie cédečka v slovenskom jazyku, textuje mi to Martin Sarvaš. Je to veľká vec, keď sa moja hudba dostane do povedomia ľudí, keď budú spievať moje pesničky a rádiá to budú hrať. Chcem ľudí dostať emočne.

Okrem svojich turné s názvom naživo tour, ktoré si odohral na jar a jeseň minulého roka sa venuješ ešte jednému špeciálnemu projektu zameraného na ekológiu. Vieš nám bližšie priblížiť Eco Recykluj Tour?

Eco Recykluj Tour vie zábavnou formou priblížiť deťom na základných školách environmentálnu výchovu. Je to o tom nerobiť odpad, resp. robiť toho odpadu málo, napríklad nevziať si v obchode plastovú tašku, ale priniesť si svoju z domu. Alebo ak máš doma nejakú plastovú fľašu, vedieť ju up-cyklovať, teda vyrobiť z nej niečo ďalšie, napríklad držiak na telefón. Toto všetko deťom vysvetľujeme.

Ukazujeme deťom, ako šetriť naše životné prostredie, ako triediť odpad. V rámci Eco Tour deťom rozprávam aj o vode, ako ňou neplytvať, to je Eco H2O Tour, ako sa správať v meste – to je Eco Mobility Tour. Vždy to nejako tematicky pojmem a hovorím vždy o niečom inom.

Ako si prišiel na nápad Eco Recykluj Tour? Čo stálo za zrodom tejto myšlienky?

Myšlienka sa zrodila v roku 2012. Jedna učiteľka za mnou prišla v divadle a spýtala sa ma, či nechcem uskutočniť nejaký projekt pre deti. K environmentálnej výchove mám blízko v tom, lebo v Holandsku som vyrastal na dedine a tam som sa často hral v lese. Veľmi ma ovplyvnili kapely a speváci, ktorí rozmýšľali environmentálne ako U2 alebo Jack Johnson. Na ich koncertoch sa triedil odpad, poháre si mohol dostať iba papierové a tak som rozmýšľal, ako týmto môžem deti osloviť. Dal som teda dokopy komplexný program, kde som prerobil svetovo známe pesničky, napríklad „Despacito“ sa teraz volá „Nespláchni to„, v ktorej deti nabádame, aby nesplachovali odpadky v toalete.

Ďalej som s mojimi kolegami, ako je Adela Vinczeová, Dano Dangl, Čeky alebo Celeste Buckingham, natočil krátke videá o tom, ako oni šetria životné prostredie a to potom púšťame deťom. Súčasťou sú tiež rôzne hry, puzzle, kvízy, všetko deti učíme hravou formou a taktiež vysvetľujem fakty, napríklad kedy vznikol odpad, ako odpad v stredoveku spôsoboval mor a iné choroby. Má to úspech, aj Ministerstvo životného prostredia sa na nás prišlo pozrieť. Je to moja srdcovka.

Čo sa ti podarilo vďaka tvojmu projektu dosiahnuť?

S týmto projektom sa  nám podarilo dostať pod záštitu Ministerstva životného prostredia. Vďaka projektu som sa stal aj ambasádorom projektu Olománia, v rámci ktorého prednášam na školách, že so šetrením životného prostredia je potrebné začať najprv u seba.

Plánuješ viesť k podobnému životnému štýlu aj svojho syna?

Áno, už teraz spolu chodíme do lesa, miluje stromy, je to preňho najväčší úžas. Má ešte len jeden rok, ale plánujem ho k tomu v budúcnosti ďalej viesť, budem ho brať na moje Eco Tour koncerty a možno to po mne raz prevezme, keď bude starší.

V čom majú podľa teba Slováci nedostatky, čo sa týka ekologickejšieho života?

Keď som prišiel na Slovensko, ekológia bola ešte len v plienkach, ale už sa to intenzívne vyvíja. Páči sa mi, že v nákupných centrách je možné separovať odpad, aj v niektorých parkoch sa to už objavuje. Sám som raz dostal pokutu vo Švajčiarsku, keď som nesprávne vhodil do plastu kov. Musel som policajtovi zaplatiť 70 eur za to. A vtedy som si uvedomil, že naozaj sa to musí triediť, nemôžem to hádzať všetko do jedného vreca.

Na to Slovensku ešte nefunguje, že za nesprávne triedenie dostane človek pokutu. Máme kontajnery na plasty, papier a sklo, ja dúfam, že sa dopracujeme k možnosti triediť všetok odpad tak, ako to je v iných krajinách a že budeme vytvárať toho odpadu čo najmenej a začneme aj upcyklovať. Zatiaľ sa uberáme veľmi dobrým smerom. Som veľmi rád, že som v tejto krajine a môžem byť toho súčasťou a prispieť k zmene.

View this post on Instagram

Ďakujem všetkým školám, žiakov a učiteľov minulý týždeň čo prišli sa pozrieť na náš eko výchovný projekt “Eco Recykluj Tour” @ecotoursk sme veľmi vďační a rád že ste v takom obrovskom počte sa prišli na nás pozrieť ♻️👍😊🙏🌍 ▶︎ Ako sa školy môžu prihlásiť ? Eko výchovný projekt “Eco Recykluj Tour” sa organizujú v spolupráci so školou. Úlohou školy je zabezpečiť priestor (odporúčame kultúrny dom či iný vhodný priestor), my zabezpečíme skvelý program a technickú realizáciu (vrátane ozvučenia). Presnejšie termíny si dohodneme s vybranými školami individuálne. ▶︎ Svoj záujem nám nahláste e-mailom na [email protected] Tešíme sa na spoluprácu! 😊♻️ #ecotoursk #ecorecyklujtour #thomaspuskailer #ondroantalek #recykluj #ekovychova #ecotour #ekovychovnyprojekt

A post shared by Thomas Puskailer (@thomaspuskailer) on

Ľudia ťa poznajú ako stále usmiateho a veselého optimistu, no je niečo, čo ťa dokáže naozaj nahnevať?

Áno. Keď ľudia hádžu odpadky v lese, to ma vie naštvať. Ale ja som taký, že to odtiaľ zoberiem, lebo to tam leží a okolo nikto nie je, som tam sám, tak to upracem a hodím to do koša, kam to patrí. Niekedy som aj auto zastavil kvôli tomu, keď som videl plastovú tašku letieť vzduchom, nedalo mi to. Mám pocit, že ľudia niekedy nerozmýšľajú, majú niečo v ruke a hodia to na zem, asi si myslia, že sa to samo od seba likviduje alebo sa to rozpadne. Jasné, že sa raz rozpadne, ale niekedy to trvá aj tisíce rokov, kým sa tak stane.

Každý musí začať sám od seba, každý z nás má veľký vplyv na environmentálne prostredie. Keď malé dieťa príde na moju Eco Tour, vidí odpad a vyhodí to a je to preňho cool a takto to zdieľa aj s ostatnými, tak to je pre mňa výhra. Na poslednom projekte bolo jedno dievča, videlo papierik na zemi a zdvihlo ho. Keď videla, že som to videl, tak zdvihla palec hore, išla k odpadovému košu a tam to hodila. Tak toto je ten odkaz od Eco Tour.

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj najlepšie novinky z Odzadu

Prihlásením sa do newslettera súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.