Je to ako, keď niekto vezme nabitú zbraň a namieri ju na teba. Padám do naozaj hlbokej depresie, ktorú neviem a nechcem nikomu vysvetľovať. Dokonca jej ani sama nerozumiem. Niektoré dni sú také, kedy ma netrápi skoro nič. No v iné dni chcem kričať, kričať a kričať.
unsplash.com
Môj problém je nasledovný. Som smutná, aj keď nemám dôvod byť. Niekto vysloví tie nie veľmi vhodné slová alebo urobí nesprávne rozhodnutia a môj život je zasa v troskách a smútku. Problém je však v tom, že nikdy nemávam pocit smútku. Je to skôr náladovosť. Som rozčúlená na tento deň na všetkých na tomto svete, ale nikdy nebývam smutná. No teraz je to iné. Svet sa na mňa pozerá akoby som žila v bubline optimizmu, akoby nič nezničilo moje večné šťastie. Možno to je to, kým chcem byť. Takže iba predstieram svoje skutočné ja.
Niekedy prídu dni, keď som tak veľmi smutná, že jediné čo si prajem je ležať v posteli a pozerať filmy. Alebo zízať do neznáma. Ak sa niekto priblíži tvárim sa zaneprázdnene. „Chod preč,“ vravím. „Som zaneprázdnená“
pexels.com
Povedala som svojmu priateľovi o svojich „problémoch“. Jeho vyjadrenie ma prekvapilo:
“Prečo si smutná? Si krásne, príťažlivé dievča.“
„Práve prechádzaš zvláštnym obdobím,“ povedal priateľ. „Dostaneš sa z toho, akonáhle sa ocitneš na inom, novom mieste.“ Neviem ako to mám spraviť. Existuje na to návod? Pokúsim sa presne určiť čas, kedy sa veci vrátia do starých koľají, ale v kalendári sa nenachádza žiaden dátum, ktorý hovorí: „Dnes budeš v poriadku.“ Neexistuje žiaden alarm na mobile, ktorý hovorí: „Je načase spoznať, aký je život úžasný.„ Už neviem na čo čakám.
pexels.com
Niektoré dni sa to tak zhoršuje, že ani nevidím, čo je predo mnou. Celý deň je akoby slepý, až kým nenájdem miesto na úkryt. Zruším všetky svoje plány, pretože „som unavená, potrebujem spánok.“ Viem, že všetci pozerajú do obrazoviek svojich mobilov, prekrúcajú očami a nazývajú ma bláznom. Mne už nezáleží na tom, čo som a čo si o mne myslia iný. Nebudem sa sťažovať.
„Všetko bude dobre. Lepší sa to.“ vraví priateľ.
Ja neviem čo to znamená. Neviem čo mám robiť. Neviem vyriešiť problém, ktorý nemôžem identifikovať, nemôžem dúfať v niečo, čo si neviem predstaviť. Nemôžem sa stať šťastnou, keď všetko, čo viem je, ako byť smutnou.
