Mu­sím po­ve­dať, že aj keď ne­mám vek na to, aby som tvr­dila, že mám za se­bou ten naj­ťažší rok, tak to bola veľmi ci­tovo ná­ročná etapa môjho ži­vota.

Ne­bu­dem ho­vo­riť o tom, čo všetko sa mi stalo, pre­tože ži­vot nie je o tom, aby sme si po­rov­ná­vali koho bo­lesť je hor­šia.

Ale aj po tomto zvlášt­nom roku rôz­nych uda­lostí chcem byť schopná po­zrieť sa späť, a byť vďačná za tento rok bez ohľadu na pre­kážky, ktoré mi blo­ko­vali vlastnú cestu.

Nech­cem byť jed­nou z ľudí, ktorí sa ne­chajú uniesť vlast­nými po­citmi tak, že vďaka jed­nej zlej skú­se­nosti sa vy­kašlú na to, aby sa zdo­ko­na­ľo­vali v da­nej čin­nosti, vo vzťahu, v ži­vote.

0b2q1p8k2pm-yaoqi-lai

foto: thought­ca­ta­log.com

Vi­dela som veľa ľudí, ktorí si za­pi­so­vali niečo dobré, čo sa im v roku 2016 stalo. A zrazu som sa cí­tila odolná voči tomu, aby som v ňom niečo dobré na­šla aj ja.

Vždy som sa sna­žila za­krý­vať vlastné prob­lémy tro­chu fal­šo­va­nou ra­dos­ťou. A te­raz, keď som na istý mo­ment dala viac pries­toru vlast­nej bo­lesti, cí­tila som sa cez to ne­jako lep­šie.

Ale ve­dela som, že to ne­bude fun­go­vať.

Tak som sa roz­hodla, že dnes si spra­vím tro­chu času na to, aby som aj cez bo­lestné ob­do­bia siahla hl­boko a do­vo­lila si vi­dieť aj tie dobré veci, ktoré ku mne prišli.


 

Tak idem na to. Toto je pár vecí, ktoré som na sebe tento rok ob­ja­vila:

Ob­čas je to tak, že ste po­čas zlého ob­do­bia viac zra­ni­teľní. Ja som sa po­čas neho za­čala stá­vať lep­šou spi­so­va­teľ­kou. Uká­zalo mi to, ako byť viac sama se­bou a ob­ja­vo­vať v sebe veci, o kto­rých som do­vtedy ani len ne­tu­šila.

Vždy som ve­dela, že mám v sebe silu zvlá­dať ťažké si­tu­ácie, ale tento rok som ju ko­nečne mohla uplat­niť. To, čo som sa na­učila je, že som oveľa sil­nej­šia, ako som si mys­lela.

Tento rok som bola viac trans­pa­rentná, ako aký­koľ­vek iný rok, a ja ne­mám túžbu znovu skryť samu seba.

Ak by som mala cho­diť za­han­bená po celý zvy­šok ži­vota len kvôli tomu, kto som, tak to bu­dem ro­biť.

Ak by som mala byť sama, len preto, aká som, tak to zne­siem.

Ak mám vý­jsť z vlast­ného kom­fortu a za­čať sa báť preto, kto som, ne­zmení ma to.

yaajobikuca-matheus-ferrero

foto: thought­ca­ta­log.com

Tento rok som sa na­učila brať me­nej ohľad na ma­te­riálne hod­noty

Člo­vek, ktorý bol na­učený do­stá­vať tieto veci priamo pod nos, si to uve­domí, až keď príde o niečo, čo sa ma­te­riálne nedá na­hra­diť.

Na­učila som sa, že je jedno, ako veľmi sa sna­žím v da­nej chvíli vy­rie­šiť svoje prob­lémy. Mô­žem sa do­stať z mo­jej vlast­nej zóny, a byť opo­rou aj pre nie­koho iného.

Zis­tila som, že do­ká­žem byť aj ne­se­becká.

Aj v tých naj­tem­nej­ších chví­ľach som do­ká­zala nájsť miesto aj pre iných ľudí v mo­jom srdci.

Ne­mys­lela som si, že som toho schopná.

Te­raz viem, že toho do­ká­žem dať oveľa viac, aj keď cí­tim, že ne­viem dať nič. Či už je to láska, čas, pe­niaze alebo rôzne veci.

Zis­tila som, že ľu­ďom na mne na­ozaj zá­leží

Boli pri mne ľu­dia, ktorí sa mi sna­žili po­môcť tými naj­rôz­nej­šími spô­sobmi, akými ve­deli. Ne­mu­sela som bo­jo­vať sama.

Bez ohľadu na to, ako veľmi som sa nie­kedy cí­tila sama, som sama ne­bola.

pexels-photo-42389

foto: pe­xels.com

Na­učila som sa, že moja in­tu­ícia je niečo, čo by som mala viac re­špek­to­vať

Moje po­city boli tento rok tak prav­divé, až som sa ču­do­vala, prečo som im ni­kdy pred­tým viac ne­dô­ve­ro­vala.

Od­po­ve­ďou je, že som ne­ve­rila v seba. Ne­po­čú­vala som vlastné po­city, pre­tože som si ne­vá­žila samu seba.

Ča­sto­krát som sa na­štvala na vlastnú in­tu­íciu. Brá­nila som jej sprá­vam, pre­tože som nech­cela vi­dieť sku­točnú pravdu.

Nech­cela som vi­dieť, že nie­ktoré moje pria­teľ­stvá ani nie sú pria­teľ­stvá, a že smer, kto­rým sa chcem po­be­rať mi len nie­kto iný vnú­til do hlavy.

Nech­cela som ve­riť ur­či­tým ve­ciam, ktoré sa tý­kali mo­jich ka­ma­rá­tov alebo ro­diny. Vždy som sa sna­žila vi­dieť v nich len dobro. Ale uve­do­mila som si, že nie­ktorí ľu­dia pre mňa nie sú dobrí. Nie preto, že by boli zlí ľu­dia. Ale preto, že za­tie­ňujú môj vlastný zmy­sel svie­tiť.

zu0bpsq_p4e-dave-lastovskiy

foto: thought­ca­ta­log.com

Po­znáš ten po­cit, keď si šťastný len preto, že si v sú­lade s tým, kto si?

Alebo pat­ríš me­dzi tých, ktorí k sebe cí­tia len hor­kosť a ne­môžu za­pnúť vlastné svetlo?

Ur­čite po­znáš člo­veka, ktorý okolo seba roz­dáva ma­xi­málne zlú ener­giu. Nie je to preto, že je ten člo­vek zlý. Proste v sebe ne­vidí ni­jakú pod­statnú po­zi­tívnu stránku. Ohro­zuje ho aj tá tvoja, na všetko zvykne re­a­go­vať ag­re­sívne, nič sa mu ne­páči, všetko mu príde fádne a v ko­neč­nom dô­sledku sa sťa­žuje, že na nič nemá čas.

Ta­kýto ľu­dia ma zvykli ob­klo­po­vať. Ne­chá­vala som zo seba vy­čer­pá­vať ener­giu na den­nej báze a to všetko zby­točne.

Vô­bec ne­viem, čo som si to mys­lela.

A to som si sama spô­so­bo­vala toľko zby­toč­nej bo­lesti, len aby sa iní cí­tili po­hodlne.

Pô­so­bila som ako dosť utla­čený člo­vek bez vlast­ného ná­zoru, pre­tože som si mys­lela, že ro­bím niečo hod­notné. Ale ne­ro­bila. Ub­lí­žila som sebe a aj nie­kto­rým iným ľu­dom len preto, že som udr­žia­vala iným ich vlastný kom­fort.

Nech­cem už viac trá­viť čas s ľuďmi, s kto­rými sa cí­tim ne­prí­jemne

Chcem byť s ľuďmi, ktorí ma is­tým spô­so­bom zo­bu­dia. Pod­po­ria v tom, čo ro­bím a ob­čas, keď mi niečo ne­pôjde, na­kopnú ma. Do­vo­lia mi byť tým, kto som. Na nič sa ne­hrať. Vy­pusť zo seba aj to zlé, či dobré a oni s tým ne­budú mať žiadne prob­lémy.

26962351456_8a1439c251_k

foto: thought­ca­ta­log.com

Ne­dávno som sa na­učila, že by som sa mala pre­stať tak sna­žiť v ob­las­tiach, v kto­rých mi to na­ozaj nejde

Učím sa byť sama se­bou bez toho, aby som si vší­mala, čo si ľu­dia mys­lia. Mys­lím tým, že som sa o to do­te­raz sna­žila celý ži­vot. No ko­nečne som do­siahla úplne inú úro­veň mys­le­nia.

Nie preto, že si ne­ce­ním a ne­reš­pek­tu­jem ná­zory iných. Jed­no­du­cho preto, že si za­čí­nam ce­niť vlastný ná­zor oveľa viac.

Som psy­chicky aj fy­zicky tro­chu una­vená

Po od­chode is­tých kús­kov ži­vota. Učím sa viac vá­žiť samu seba. Po zdra­vot­nej stránke, ale aj po tej osob­nost­nej. Je to dar. SOM NA­OZAJ VĎAČNÁ ZA TENTO ROK.

qpoxprbd6r0-tamara-bellis

foto: thought­ca­ta­log.com

Učím sa ho­vo­riť NIE

Keď de­fi­ni­tívne cí­tim, že chcem po­ve­dať nie. Učím sa ho­vo­riť aj ÁNO, keď to moje srdce tak cíti.

Učím sa byť sama

Aj keď ti nie­kto po­vie, že tu bude navždy, ne­myslí to tak. Alebo myslí, no ča­sto­krát prejde pár ro­kov a ty sa s do­tyč­ným už ani ne­stre­tá­vaš.

Učím sa byť sama, pre­tože len na seba sa mô­žeš v ži­vote ma­xi­málne spo­ľa­hnúť. Nájsť úte­chu a aj po­hod­lie vo svo­jej vlast­nej duši. A vo vlast­ných myš­lien­kach.

Tento rok som sa oslo­bo­dila od oča­ká­vaní iných

Uro­bila som veľkú čiaru za časmi, kedy ma ve­delo vy­to­čiť, že ma nie­kto ne­ve­del pri­jať v ur­či­tých ob­las­tiach. Alebo len preto, že som iná a ne­pre­fe­ru­jem tra­dičné formy osob­nosti.

Učím sa, že už nie je moja sta­rosť, či ma iní ak­cep­tujú. pre­tože sa sna­žím ak­cep­to­vať samu seba.

Na­učila som sa, že nie každý bude mať ra­dosť z môjho pí­sa­nia

Ale viem, že tí, kto­rým sa to páči, to majú ne­fal­šo­vane radi.

Pí­šem jed­no­du­cho preto, že je to niečo, na čo mys­lím tak­mer každú mi­nútu môjho dňa. Zis­tila som, že mám toho veľa čo po­núk­nuť cez môj dar a “po­vo­la­nie” ako spi­so­va­teľ. Ot­vo­rila som svoju my­seľ toľ­kými spô­sobmi, ako pí­sať a zdie­ľať veci, ktoré chcem zdie­ľať. Nie som na­ďa­lej ob­me­dzená sú­stre­diť sa len na je­den žá­ner, jedno pub­li­kum, alebo jedno mé­dium.

Te­raz už viem, že mô­žem pí­sať nie­len mo­ti­vačné veci pre seba, alebo len po­é­ziu, ale že mô­žem pí­sať aj roz­právky, sce­náre, články, fik­cie.

Na­učila som sa, že mô­žem vy­užiť svoj hlas viac ako len jed­ným bež­ným spô­so­bom

Ve­rím, že to ma jed­ného dňa oslo­bodí a dá mi celý svet mož­ností, ktoré som ne­mohla vi­dieť skôr, pre­tože som bola ob­me­dzená sama pre seba. Ne­mohla som to všetko úplne vi­dieť, pre­tože som ne­ve­dela oce­niť, čo a kto som.

Je to smiešne, ak sa nie­kedy vra­ciam myš­lien­kami do ča­sov, kedy som si mys­lela, že viem aká som. Že každý vidí, aká som. Nie všetci, sa­moz­rejme. Tí, kto­rým na mne zá­le­žalo, pre mňa uro­bili veľa a uká­zali mi môj vlastný smer.

woman-hand-desk-officepe­xels.com

Zis­tila som, že v ži­vote ne­exis­tujú žiadne chyby

Do­konca aj veci, ktoré si mys­líme, že sú chy­bou, skon­čia tým, že sú vlastne naj­väč­šou vzde­lá­va­cou plat­for­mou nášho ži­vota.

Te­raz chcem, aby som si utvo­rila pries­tor aj pre chyby, takže sa mô­žem aj na­ďa­lej učiť a rásť.

Som vďačná za všet­kých nový pria­te­ľov, ale hlavne za tých, ktorí tu pre mňa sú aj po tom mo­jom “trie­dení”.

Som vďačná za moju od­vahu ne­chať všetko za se­bou, od­strá­niť zo ži­vota ľud­ské to­xíny a za­čať úplne inú etapu ži­vota.

Som vďačná za všetko nové, čo práve vstu­puje do môjho ži­vota a som vďačná aj za veci, ktoré od­išli.

Som vďačná za tento rok plný in­špi­rá­cií.

Dú­fam, že nie­ktorí z vás nájdu od­vahu uro­biť to isté. Spra­viť veľkú čiaru za chy­bami, za bo­les­ťou, všetky zlé veci dať stra­nou a užiť si rok plný mož­ností bez akých­koľ­vek vý­či­tiek.

Komentáre