Voda, slnko, párty a dlhé noci plné zábavy. Všetko nejak rýchlo uteká v poslednej dobe. Skúsme sa zastaviť a vychutnať si prítomný okamih, predsa je len jeden. V uponáhľanom svete je občas fajn so všetkým spomaliť a užívať si to ticho, tú nádheru okolo nás.
Prítomný okamih je to jediné čo máme a nik nám to nemôže zobrať. Chcem vám povedať o mojich rodičoch a ich letnej, a vtedy ešte detskej láske.
Moja mama nastúpila do 2 ročníka na základnú školu k tatinovi asi na posledné dva mesiace školy, takže skoro na začiatku leta. Vtedy nič netušiac malá Katka, ktorá bola plná strachu, že aké budú k nej ostatné deti ani len netušila ako moc jej tento jej malý krok zmení život. Po týždni v novej škole sa môj otec Jozef činil a pozval mamu do kina. Pamätáte si ? Klasické dedinské kino v kulturáku a jeden film asi tak na celý mesiac. Pozval ju na Soľ nad zlato. Nadišiel deň D (nedeľa) a môj ocko čakal mamu pred vstupom lenže ona neprišla… Keď som to počula prvýkrát bolo mi ho ľúto a asi aj do dnes mi ho ľúto je lenže aj tak to má šťastný koniec, nebojte.
Na druhý deň v škole sa jej spýtal prečo a nejak si to vysvetlili. Odvtedy, sľuby plnili a stretávali sa ako kamaráti stále. Môj ocko nosil maminke učebnice a ona mu za to dala desiatu, ktorú s láskou pripravila navyše aj pre neho. Blížil sa koniec 8 ročníka takže koniec základnej školy. Cesty mojich rodičov už nepokračovali spolu do škôl, bohužiaľ. Nevadí, ocko spravil všetko preto aby to ostalo v tom najlepšom. Na konci 8 ročníka dostala maminka prvú pusu a začali spolu niečo ako chodiť. Môj otec odišiel na internát, a mama ostala v dedine na strednú len dochádzala. Každý piatok ocina čakala na stanici a každú nedeľu ho odprevádzala.
Láska medzi nimi rástla stále viac a viac. Po strednej škole otec odišiel na vojnu a dodnes má odložené všetky listy, ktoré si s mamou písali. Dovtedy som ani nevedela, ako veľmi dokáže byť otec romantickým človekom, tie listy vo mne vyvolali takú krásnu a úprimnú lásku. Po vojne sa šťastne vrátil domov, požiadal maminu o ruku, a mali nádhernú, podotýkam letnú svadbu s celou rodinou.
Dnes sú manželia viac ako 20 rokov majú dve deti a žijú si svoj sen. Tento príbeh som počula veľmi veľakrát a stále je mojím najobľubenejším. Mám možnosť vidieť, že aj keď to nie je vždy ideálne nevadí pretože sa to všetko dá nejak vyriešiť. Treba len chcieť. Vďaka mojím rodičom verím v lásku na prvý pohľad a hlavne aj na lásku ktorá bude moja prvá aj posledná.
Rodičia mi povedali, že nikoho iného nemali len sami seba a ako radu ohľadom lásky do života: ,,keď príde tvoj čas a tvoja pravá,osudová láska budeš to cítiť, celý svet ti to dokáže, že toto je ten pravý.“
Chcem sa poďakovať rodičom za všetko a hlavne im chcem povedať, ľúbim vás.
