Každý vzťah dvoch ľudí je jedinečný. Máme určitý postoj k svojim kamarátkam, rodine, či priateľom alebo priateľkám. Ku každému sa správame inak, na základe toho, ako je daný vzťah definovaný a akú nálepku sme mu dali.
Určitý typ medziľudských vzťahov má svoje charakteristické črty. To čo si dovolíme k sestre, by sme si nikdy nedovolili ku kamarátke. Aj romantický vzťah má svoje osobitné znaky. V ňom je žiarlivosť všeobecne považovaná za akési korenie. Jedna vec je úprimný záujem o to, ako sa tvoj partner mal a čo robil, a druhá, keď sa ho snažíš ovládať a kázať mu čo áno a čo nie.
Intimita je niečo, čo dokáže vzniknúť len tam, kde je dôvera. A dôvera vzniká tam, kde je rešpekt a tolerancia. K tomu všetkému je neodmysliteľnou súčasťou láska (alebo niečo, čo nazývame láskou a nápadne sa na ňu podobá). Predstavou ideálneho vzťahu pre mňa nie sú drahé večere, výlety či dary. Nie je ním ani zmena sociálneho statusu na „zadaný/á“. Nie je to prostriedok k dosiahnutiu osobných cieľov, ani nejaká hra, ku ktorej pristupujem, keď som znudená.
Ak sa rozhodnem niekomu zaviazať, musí to byť človek, ktorý vo mne dokáže vyvolať pocit dôvery. Musím ho obdivovať, musí ma inšpirovať a rešpektovať. Musím sa pri ňom cítiť natoľko v pohode, že mu nebudem mať problém povedať, čo mi leží na srdci, bez strachu, žeby ma za to odsúdil, či sa na mňa nahneval. Musím sa s ním smiať, či vedieť pri ňom plakať. A nikdy nesmiem mať pocit, že sa cítim utláčaná alebo stratená. V takom vzťahu, kde sú obaja ľudia dobrovoľne a vedomí si toho, kto je človek, ktorého držia za ruku by nemali mať miesto žiadne výčitky. Žiadne otázky typu: kde si bol? S kým si bol? Či kedy prídeš? Nemal by tam byť strach hovoriť o tom, čo chceme. Nemala by tam byť kontrola. Nemali by sme sa cítiť vinne za to, ak chceme stráviť čas osamote alebo s iným človekom.
Nie vo vzťahu, v ktorom obaja vieme, že hlavnou motiváciou je láska a nie povinnosť.
Nie vo vzťahu, kde je náš partner voľbou a nie jedinou možnosťou.
„Odtrhol som kvetinu a ona mi zvädla. Chytil som motýľa, zomrel mi v dlani. Až potom som pochopil, že krásy sa treba dotýkať srdcom.“ – John Lennon