V živote je to už tak, že nie vždy máš dôvod na úsmev. Jednoducho prídu aj chvíle smútku, sklamania a trápenia sa. Nie vždy je však to trápenie aj potrebné. Možno si to neuvedomuješ, no častokrát míňaš svoju energiu a myšlienky na veci, ktoré nemáš ako ovplyvniť.
Prečo potom dovolíš, aby ovplyvnili oni teba? Veci, ktoré nemáš ako zmeniť, aj keby si chcela. Veci, ktorým vlastne ani nepotrebuješ dávať žiadnu pozornosť, no aj tak jej dostávajú oveľa viac, ako by si zaslúžili.
Mnohokrát sa ľudia trápia kvôli veciam, ktoré sa ich osobne netýkajú a nemajú na nich žiaden vplyv. Nehovorím teraz o veciach, ktoré zasiahnú každého človeka, ktorý má srdce, ale o malichernostiach, ktoré robia iba medzi ľuďmi iba zlý vzduch.
Pre každého to môže znamenať niečo iné. Niekto sa trápi, lebo sused má väčší dom, kamoška krajšie vlasy, v politike nie je ten poslanec, koho by chcel, … to sú veci spojené so závisťou a osobnými preferenciami. Je tu však aj druhá skupina vecí, ktoré na teba ako osobu nemajú žiaden osobný dosah, no aj tak tráviš nad premýšľaním o nich až priveľa času.
Tie veci nikdy nezmeníš, ani keby si mala čarovné superschopnosti. Ako je možné, že im dovolíš, aby ti tak často vŕtali v hlave? Aby ti kradli energiu, nervy a myšlienky vždy, keď ideš spať? Keby si všetkú tú pozornosť venovala tomu, čo ťa ma skutočne trápiť i tešiť, keby si pozerala len na svoj odraz v zrkadle, svoj život, svoje šťastie, svoj osobný posun, všetko by bolo omnoho ľahšie, krajšie, šťastnejšie. Nestojí to snáď za to?
