largeViem, že dnes po­známe veľa ľudí, ktorí tvr­dia opak. Najmä starší, ktorí o nás ho­vo­ria ako o ne­vy­cho­va­ných a ne­sluš­ných. Vraj sme málo vzde­laní, ne­máme o nič zá­u­jem, sme le­niví a nič v ži­vote ne­do­siah­neme. A ešte som za­budla – ro­bíme ob­rov­ský bor­del a všetko ni­číme. Ach, ako ja ne­zná­šam pred­sudky. Ako ja ne­zná­šam, keď mňa či nie­koho iného od­sú­dia v mo­mente, ako nás uvi­dia. Bez emó­cií, jed­no­du­cho nás vy­pís­kajú. S tým, že po­znám všetky naše ne­duhy, naše strasti a sprá­va­nie, idem nás, novú ge­ne­rá­ciu há­jiť! Som tu, aby som sa po­sta­vila proti všet­kým, čo nás budú oso­čo­vať. Ja viem, že to s nami nie je jed­no­du­ché. Radi vy­spá­vame do obeda, vieme byť riadne se­beckí i ma­te­rálni, vieme sa rýchlo na­lá­kať na re­bel­ské činy, pre­gr­cať ne­deľu či byť na fa­ce­bo­oku celý deň, len aby nám do­tyčný či do­tyčná na­pí­sali. Vieme byť nar­cis­tickí a uro­biť de­siatky sel­fie za deň, vieme sa pre­tŕčať pred zk­rad­lom aj dve ho­diny, do­kiaľ ne­odí­deme von a vieme riadne na­štvať na­šich ro­di­čov.large

Ale po­ve­dzte mi, ktorá ge­ne­rá­cia mala viac mož­ností ako tá naša? Kto mal na vý­ber viac dru­hov al­ko­holu, viac ná­strah, viac va­ro­vaní, viac mož­ností spl­ne­ných snov či klu­bov, kde sa ož­rať? Žiadna! Sme ge­ne­rá­cia, ktorá ide s do­bou. Vieme sa rýchlo do­ho­vo­riť na stret­nutí, denne rie­šime maily, cho­díme do nud­ných škôl, čiže máme veľmi dobré dô­vody na záš­ko­lác­tvo.

Av­šak, čo te­raz trošku očis­tiť našu po­vesť?

Ktorá ge­ne­rá­cia bola viac vzde­la­nej­šia, viac po­kro­kovo zdatná a opti­mis­ticky silná? Ktorá ge­ne­rá­cia mala viac mož­ností se­ba­re­a­li­zá­cie ako my? Prečo dnes mladí ľu­dia už v dvad­sia­tich ro­koch ob­ja­vujú skvelé po­kro­kové ino­vá­cie, keď v mi­nu­losti ob­ja­vo­vali veci len starší ľu­dia? Je to do­bou, ne­klamme si. Stále na­pre­du­jeme a možno i my nie­kedy v bu­dúc­nosti bu­deme na­dá­vať na naše deti, akým sme­rom sa ube­rajú a čo to z nich ras­tie. Mys­lím, že každý z nás si bude za­stá­vať dobu, v kto­rej ži­jeme či sme žili za na­šej mla­dosti. Naši ded­ko­via si vždy budú vy­chva­ľo­vať ko­mu­niz­mus a pa­se­nie kráv, do­kým my bu­deme spo­mí­nať na naj­lep­šie párty, vý­lety do hôr a na hra­nie hier. Ja viem, čo mi chceš te­raz po­ve­dať. Chceš na­mie­tať. Chá­pem ťa, i ja nie­kedy mám prob­lém pri­jať dobu, v kto­rej ži­jem, na­dá­vam, že chcem žiť v 50.ro­koch mi­nu­lého sto­ro­čia, kedy ženy no­sili ele­gantné ob­le­če­nie i na doma, mali per­fektné účesy a muži boli gen­tle­mani v ob­le­koch. Ale ja vždy ho­vo­rím, že je dobré tam, kde som te­raz. Si je­di­nečná by­tosť a na­ro­dila si sa do správ­nej doby, i keď sa často nad ňou po­hor­šu­ješ. Vždy sa dá z nej vy­ťa­žiť to naj­lep­šie a aj tak dobre vieš, že bez mo­bilu by si sa ne­za­obišla. Moc sme si zvykli. Av­šak ne­zat­ra­cujme tento zvyk. Neb­ráňme sa tomu. Je to pri­ro­dzený vý­voj, ktorý za­sia­hol i nás a ak ho vieš ovlá­dať, ne­mu­síš sa han­biť, ak si ob­čas po­zrieš na mo­bile fa­ce­book a po­če­tu­ješ s ka­ma­rátmi. A pro­sím, ne­na­ser sa, ak ti nie­kto ukáže opak. Moja ma­mina vždy rada ho­vorí: De­menti boli, sú aj budú. A každá doba pri­náša so se­bou dob­rých i zlých ľudí, nové vy­mo­že­nosti i mnohé hrie­chy. Ne­boj sa, nie sme je­diní, čo pri­niesli niečo zlé na tento svet, ľu­dia, ktorí za­žili vojny alebo stre­do­vek či hla­do­mor tiež ne­boli zás­tan­cami svo­jej doby.

Drahá moja, po­kiaľ vieš o svo­jich zá­sa­dách a hra­ni­ciach, ne­mô­žeš sa zra­niť vlast­nou chy­bou. Ur­čite prídu mo­menty, kedy sa po­pá­liš, opäť za­tra­tíš svoju ge­ne­rá­ciu a bu­deš chcieť žiť v inej dobe, no príjmi pro­sím to, kde si. Máš okolo seba skve­lých a mi­mo­riad­nych ľudí, ktorí ťa mi­lujú a vá­žia si ťa.

Ja ďa­ku­jem za našu ge­ne­rá­ciu a za to, kedy sme sa na­ro­dili. Môžme cho­diť na ho­diny kla­víra, spevu, môžme sa uchá­dzať o dobrú školu v za­hra­ničí, môžme po­ze­rať ho­ci­jaké filmy, môžme cho­diť na ja­zy­kové kurzy či učiť sa on­line. Môžme cho­diť na pred­nášky, do školy, môžme zdie­ľať naše ná­pady a kre­a­ti­vitu, môžme vy­ces­to­vať do za­hra­ni­čia a pl­niť si svoje sny, môžme zdie­ľať naše zá­žitky s inými, cha­lani môžu hrá­vať psko, my ženy, si mô­žeme ob­jed­ná­vať ob­le­če­nie z ho­ci­ja­kej kra­jiny, vzde­lá­vať naše deti po­mo­cou roz­prá­vok či cho­diť s nimi do kníh­ku­pec­tiev. Môžme slo­bodne ces­to­vať a vy­jad­riť svoj ná­zor. Môžme pre­dá­vať svoje vý­robky, môžme sa ho­ci­kedy učiť va­riť cez no­te­book, vo­lať s ro­di­nou a pria­teľmi, i keď sme na opač­nom konci sveta. Môžme sa každý deň roz­ví­jať a na­pre­do­vať v na­šich zruč­nos­tiach, môžme tvo­riť a v ži­vote ro­biť to, čo nás baví. Mô­žeme za pár ho­dín byť na opač­nej strane ze­me­gule.large

Ja viem, že nie sme do­ko­nalí, ale kto je? A kto kedy bol? My vieme, že vieme byť ob­čas pa­no­vační a po­vr­chní, ale verte, že vnútri sme stále tie skvelé deti s dob­rým sr­dieč­kom, ktoré mi­luje =)

A ešte ti niečo od­po­rú­čam: Pre­čí­taj si alebo si po­zri : My deti zo sta­nice ZOO (je to i na you­tube), po­tom sa môžme roz­prá­vať o zlej dobe.

pho­tos: we­he­ar­tit.com

co­ver photo: na­po­leon four.com

Komentáre