Vzťahy me­dzi ľuďmi dá­vajú tiež zmy­sel ži­votu. Ak sa niečo po­kazí, vždy exis­tuje spô­sob, ako to na­pra­viť. Väč­ši­nou je to otázka chce­nia. Či sme ochotní spra­viť niečo pre ná­pravu na­šich vzťa­hov. Ve­rím, že ak ti na nie­kom na­ozaj zá­leží, ne­os­ta­neš voči nemu ľa­hos­tajný. Veď na­po­kon ani opa­kom lásky nie je ne­ná­visť, ale ľa­hos­taj­nosť.

24941440296_c52b07af78_h
foto: thought­ca­ta­log.com

Naj­lep­ším spô­so­bom na rie­še­nie prob­lé­mov je v pr­vom rade ko­mu­ni­ká­cia. Mala by byť ot­vo­rená a hlavne bez pre­tvárky. Inak to nemá žia­den zmy­sel, ak je­den je ochotný rie­šiť vznik­nutú si­tu­áciu a druhý je pri­pra­vený kla­mať.

Je dobré, ak po­známe uhol po­hľadu toho dru­hého. Pre­tože ten zvykne byť tak­mer vždy roz­dielny. Veľa ľud­ských vzťa­hov stros­ko­talo na ne­do­ro­zu­mení. Pre­tože naj­väč­šiu vzdia­le­nosť me­dzi ľuďmi spô­so­buje práve ne­do­ro­zu­me­nie. A ak si to ľu­dia ne­po­ve­dia, môžu celý ži­vot žiť v zlom dom­není. Koľko vecí by sa vy­svet­lilo, ak by sme mali o to zá­u­jem?

Často zo­hráva veľkú úlohu naše ego. Ni­kto nechce byť ten prvý. Vní­mame to ako pre­hru. Každý sa cíti dot­knutý. Ča­káme, kým spraví prvý krok ten druhý. Bo­hu­žiaľ sa to nie­kedy skončí tak, že obi­dve strany ostanú ča­kať. A nie­kedy do­kážu pre­čkať aj celý ži­vot. Na­ozaj je to naše ego, pý­cha alebo čo­koľ­vek, čo nám bráni prísť za tým dru­hým dô­le­ži­tej­šie?.

Ak sa chceš do­stať z toho blu­diska, tak ko­mu­ni­kuj. Ko­mu­ni­ká­cia je kľú­čová. Práve vtedy máš prí­le­ži­tosť po­ve­dať da­nej osobe, čo ťa na­ozaj ťaží na srdci. A možno aj to, ako ti ub­lí­žila alebo čím sa ťa dot­kla.

Vtedy ne­dá­vaš šancu len jej, ale aj sebe. Pre­tože vždy je tu mož­nosť, že sa mô­žeš mý­liť. In­for­má­cie, ktoré ti nie­kto zde­lil sa ne­mu­sia vô­bec za­kla­dať na pravde. Ak sa ne­spý­taš, ni­kdy sa to ne­doz­vieš. Ver, že väč­šina vzťa­hov stros­ko­táva na ne­prav­di­vých in­for­má­ciách, alebo ne­správne po­cho­pe­ných in­for­má­ciách.                                                                                             Člo­vek je tvor, ktorý do­káže roz­prá­vať. Je to úžasné, tak to vy­uží­vajme v správny čas, na správ­nom mieste.

sethsummer
foto: thought­ca­ta­log.com

Nie­kedy si prí­liš na­hne­vaný a prí­liš skla­maný na to, aby si rie­šil vznik­nutý prob­lém. Je lep­šie, ak si veci ne­cháš prejsť hla­vou. Skôr ako za­čneš ko­nať. Pre­tože člo­vek v hneve ide na spla­še­nom koni. Naj­väč­šiu chybu, ktorú my ľu­dia ro­bíme je, že vznik­nuté prob­lémy rie­šime s kaž­dým ok­rem toho, s kým by sme ich rie­šiť mali. Ak sa me­dzi dvoch za­ple­tie ešte tretí, štvrtý,…je to za­čia­tok konca.

Tiež si uve­dom, že ten druhý si ne­musí byť ve­domý, že sa ťa nie­čím dot­kol. Ne­ro­zu­mie tvojmu hnevu a ani ti ne­vie čí­tať myš­lienky. Možno ti ni­kdy na­ozaj ne­ub­lí­žil, ale ty mu svo­jím ne­pre­mys­le­ným ko­na­ním ub­lí­žiť mô­žeš. Ak sa roz­hod­neš pre mož­nosť, kedy ná­so­bíš svoj hnev, ne­ni­číš len seba, ale aj toho dru­hého.

Ob­zvlášť špe­ciálne prí­pady sú, ak sa niečo také stane ľu­ďom, kde na jed­nej strane je muž a na dru­hej je žena. Nie­ktorí muži si ne­uve­do­mujú, ako veľmi môžu svo­jimi slo­vami a skut­kami ženu po­ní­žiť a ub­lí­žiť jej. Každá jedna z nás si veľmi dobre pa­mätá, čo si jej po­ve­dal. Čím si jej ub­lí­žil. Muži si ne­uve­do­mujú ako dlho ostá­vajú ich slová v srdci ženy.

24663199061_11f9b297cb_k
foto: thought­ca­ta­log.com

Ak sa už nie­kto roz­ho­dol, že ťa od­súdi, je zby­točné sa ho sna­žiť o nie­čom pre­sved­čiť. V ži­vote nejde nič na­silu. Nedá sa udr­žať pria­teľ­stvo, ak ten druhý nechce. Nie je žia­den vzťah, ak chce iba je­den a druhý nie.

Svo­jím sprá­va­ním ti ten člo­vek iba dáva na­javo, že už ťa viac nechce vo svo­jom ži­vote a že mu vô­bec na tebe ne­zá­leží, tak ako mu ne­zá­leží na va­šom vzťahu.                                                         Vtedy ostáva je­diné. Vzdia­liť sa a re­špek­to­vať jeho roz­hod­nu­tie.

 

co­ver foto: tum­blr