Nekonečný kolobeh?
Toto sa reálne deje. Nazvime to príbeh Snílka, ktorý má v živote veľa ťažkých situácii, a obracia sa na vesmír.
„Bože, prosím, daj aby som už bol konečne šťastný. Daj mi znamenie, čo mám robiť, nech už je to čokoľvek. Už som skutočne zúfalý. Vedz, že budem mať myseľ aj oči otvorené. Budem počúvať, budem hľadať. Len mi prosím ukáž cestu a ja po nej pôjdem.“
A tak vesmír vypočuje túto prosbu. Podsúva Snílkovi znamenia. Púšťa mu piesne. Podsúva mu články na internete. Ľudia v jeho okolí riešia podobné problémy ako on. Nápisy na stenách, na pútačoch mu presne vravia, čo má spraviť. Dokonca mu ukáže priamo na jeho životnej situácii, že skutočne nie je priaznivá, že v nej jednoducho nebude šťastný.
A čo robí Snílek? Je už veľmi zaneprázdnený. Pieseň mu iba preletí cez uši, myseľ inde. Na článok na internete nemá čas, pretože rieši dôležitú pracovnú schôdzku. Nápisy na pútačoch? Síce ich vidí, ale nečíta, nevníma. Jeho nepriaznivá situácia mu vytvorí síce túžbu po zmene, ale Snílek má strach čokoľvek zmeniť. Preto radšej pred ňou zakrýva zrak. Klame sám seba, že jeho problémy, nie sú tak veľkými. Že si sám všetko iba zveličuje. Je na neho toho príliš, ale časom sa to určite zmení, zlepší a nakoniec bude šťastný.
Lenže ani postupom času sa nič nemení, stále je nešťastný, nevedno prečo. Tak sa len ďalej trápi a pýta sa sám seba, kde robí chybu? Veď sa tak snaží! Pýta sa vesmíru, kde sú jeho znamenia, prečo mu žiadne neposiela?
„Vesmír, prosím, ja viem, že tam si. Už ma nenechaj sa trápiť a skutočne mi pomôž. Daj mi znamenie, ver, že ja ho budem hľadať a určite spoznám, že mi ho posielaš ty.“
Ponaučenie
Tak a toto sme my. My ľudia, ktorí máme úžasnú schopnosť rozoznať emócie, ktoré vo svojom tele prežívame. Máme intuíciu, ktorá nám ukazuje, ktorá cesta je tá správna, a ktorá nie. Jediné, čo musíme vedieť urobiť je, že pôjdeme za hlasom svojho srdca. Že budeme počúvať svoje telo a svoje pocity. A možno aj signály z vesmíru. Také je to jednoduché. Keď sme šťastní, tak v poriadku, pokračujeme ďalej. Keď sme nešťastní, tak musíme robiť niečo pre to, aby sme vykonali zmenu. Samozrejme je to jednoduché napísať, ale skutočne nejak konať to chce veľké odhodlanie a odvahu. Vedz ale, že tú zmenu musí vykonať každý sám.
A pokiaľ budeš túžiť po znamení, utvrdení sa v tom, čo už dávno vieš, prosím, maj oči otvorené, uši nastražené, srdce a myseľ dokorán a hlavne – rozhodni sa tento krát konať! Nie tápať, nie zatvárať oči, ale skutočne sa pozri pravde do očí a konaj. A uvidíš, že sa budú diať zázraky.
