Čakáš. Čakáš dlho. Na to, že príde, objíme ťa a povie, že zase bude všetko v poriadku. Že ťa bude milovať a že ťa už nikdy neopustí.
Podvedome vieš že už sú to mesiace, čo ťa opustil, nenechal o sebe ani jeden dôkaz a bez slova zmizol. Nahováraš si (a chceš tomu veriť), aby to bol len týždeň. Dúfaš, že sa objaví a povie, že si potreboval „len“ oddýchnuť.
Sama som to zažila. A teraz, s odstupom času, si vravím, že som bola poriadne naivná. Sedím zabalená v deke na balkóne a pozerám sa na hviezdy. Ach, ako veľa času tu teraz trávim. Moja myseľ je prázdna, na nič nemyslím a vychutnávam si to ticho, ktoré tu naokolo vládne.
Túžiš po tom, aby sa ti ospravedlnil. Aby prišiel za tebou a povedal to slovíčko, o ktorom si myslíš, že všetko zmení. „Prepáč.“
Ale drahá, bude sa ti ospravedlňovať? A za čo? Mal by ťa znova milovať? A prečo? Pretože, ak by ťa naozaj miloval, nenechal by ťa plakať v tvojej izbe so zlomeným srdcom. Pretože, ak by to myslel vážne, nikdy by ti neublížil. Nikdy by sa s tebou nezahrával.
Nečakaj na to, že príde a povie ti, že ťa bude ešte milovať. Je to akoby si chcela, aby bol roztrhnutý papier znova celý a dokonale rovný.
Nečakaj na to, že príde a povie ti, že ťa bude ešte milovať. Patrí do tvojej minulosti a tá ti nemá čo nové povedať.
Radšej ži práve teraz. Otvor srdce ďalšej láske. Miluj tak, ako miluješ niečo, čo ťa robí šťastnou. Miluj tak, ako miluješ kvet. Ako miluješ vôňu kávy. Ako miluješ vôňu po daždi. Ako miluješ slobodu. A to bude sakra dosť.
Netráp sa. Nenič sa. Neľutuj sa. Neopúšťaj sa.
Život ti prináša nové šance každý deň.
Tak ju využi a buď šťastná.
