Už som bola unavená. Naozaj unavená zo všetkého, čo si môžete predstaviť. Ilúzia o niečom, čo vlastne ani nie je. Unavená do takej hĺbky, že som prestala ignorovať všetko. To bola moja rezignácia na náznak seba-ľútosti. Ignorovala som dokonca aj seba a svoje pocity. Náhla nevoľnosť, ktorá príde keď už máte naozaj dosť. Naraz som si vstúpila do svedomia a začala sa hľadať. Hľadala som svoje „ja“, niekde tam vzadu , kde som prekypovala slasťou a nadšením. Aj to, čo robím teraz, aj to čo som robila a aj to čo vlastne chcem. A čo vlastne chcem? 
zdroj: unsplash.com
Točila som sa sama v sebe a skúšala nájsť niečo zabudnuté. Popritom som si uvedomila že nato potrebujem seba a svoju hlavu. Nechcelo sa mi s nikým ani len rozprávať. Teatrálne som mykala plecami na každú nezodpovedanú otázku. Takisto k mojej osobe som nevedomky strácala chuť vôbec odpovedať. Odpovedzte si aj sami.. Nebolo by to zavrhnutie každej osoby v mojej blízkosti. Bola to jednoducho sloboda, ktorá vykúkala v každej jednej možnosti , ktorá okolo mňa čo i len prešla. Snažila som sa uspieť, nájsť smer a byť pokojná. Spokojnosť a dobro príde až vtedy, keď začnete mať rady sami seba. Chcela som byť na moment sama, sama vo svojom svete. Sama, sama, sama..
Dovoliť si všetko na čo sa i len pozriem. Dovoliť si a nepýtať sa. Možností bolo pomerne dosť ale ani jedna, pre ktorú by som bola schopná obetovať svoj čas. Nebolo mi nič postačujúce. Nevďak svetu vládne. Nebol to nevďak , ale jednoducho nespokojnosť s tým čo mám teraz. Aj kamarátov na jednej nezrátam. No tých skutočných len na dvoch prstoch. Vymotať sa a ráno sa zobudiť s nadchnutím a v prvom rade so sebou. Odpustiť každému, a byť tu vždy aj pre druhých.
zdroj: unsplash.com
Odpustiť do takej miery, že na záver budete schopný odpustiť v prvom rade sebe. Za všetky činy, ktoré sa stali, ktoré sa mohli stať a ktoré sa stať chcú. Slobodne sa dokázať rozhodnúť , počnúc následkom. Následky tu budú vždy , ale už nie možnosti. Možnosti, ktoré prichádzajú každý deň. Je len na nás, chopiť sa šance a byť skutočne šťastný. Tak naozaj bez predstierania. Byť sami sebou, pretože tá možnosť tu je vždy. Nedbať na ľudí, oni Váš život nežijú. Pokojne začať aj sto-krát odznova. O tom to je..
