Možno viem ako sa cítiš… podvedená, oklamaná, zneužitá a stratená medzi tvojou hlavou a srdcom. Medzi rozumom a citmi. Vieš, že asi ti hlava radí dobre a má pravdu, ale nechceš si to pripustiť. Nemôžeš uveriť, že by to bola vážne pravda. Srdce ti dohovára ako ho máš rada, ako vieš že mu na tebe záleží, že je to proste len nejaké obdobie. Určite chce len teba a nekompenzuje si čas s tebou tak že myslí na inú.
Myslela si si aký je úžasný, jedinečný a tak niečím neobyčajný až si nechcela uveriť, že nie si len ty stred jeho vesmíru. Pri každom jeho pohľade si vnútri horela. Cítila si to teplo, ktoré ti dodávalo silu. Každý jeho dotyk ťa priviedol do rozpakov, no páčilo sa ti to. Páčil sa ti ten pocit tá predstava ako sa ho môžeš čo i len takto letmo dotknúť a okúsiť jeho pokožku. Napĺňalo ťa to myšlienkami. Nevedela si akými a akého charakteru a aký mali zámer. Dôležité v tej chvíli bolo, že boli to myšlienky spojené s ním. Netušila si prečo ti na nich taj veľmi záleží ale nerobila si si z toho ťažkú hlavu.
Postupne tvoju myseľ pohltili myšlienky len o ňom. O čom asi tak rozmýšľa, aký film má najradšej, zjedol by skôr jablko alebo pomaranč, má rád chvíle osamote, akú značku žuvačiek ma rád. Chcela si vedieť všetko.. .až si sa nakoniec pristihla, ako uvažuješ či má aj myšlienky spojené s tebou. Začala si si ho čoraz viac všímať a sledovať, až si sa bála či si to nevšimne a nebude ťa považovať ako za nejakú buchnutú naivku. Nechcela si pokaziť to čaro tajomného toku myšlienok. Tvojich, ale aj jeho. Bála si sa, že ak aj náhodou si jeho mysľou niekedy blúdila, aby si to nepokazila a neodstránila sa z jeho mysle. Pretože tak veľmi a silno si dúfala, že si tam niekde. Možno veľmi hlboko a silno skrytá, ale si…
Chcela si zistiť aspoň náznak záujmu a pocitu, že si pre neho aspoň trošku dôležitá a podstatná. Pri každom vašom očnom kontakte si ho chcela za tú milisekundu čo si ho sledovala a skúmala si sa chcela dostať do jeho sveta a zistiť či tam si ako on v tvojej. Pri každej konverzácii sa ti triasol hlas a vnútri si mala pocit, že ideš už len na štvrtinu pretože ta tri-štvrtina ostala v jeho pohľade v snahe sa mu dostať pod kožu a usadiť sa niekde blízko srdca. Nie úplne, ale blízko, tak aby ťa vnímal každou bunkou a bola si súčasťou každej jeho myšlienky. Objali ste sa. Tak veľmi si chcela aj z jeho pevnosti stisku zistiť, či mu na tebe záleží a rozoberá ťa v hlave tak ako ty jeho. Chcela si ho objať pevne, súcitne, úprimne, až si sa bála či niečo nezistí.
Písali ste si, rozprávali ste sa o vašich túžbach, záujmoch a niekedy aj o vás, aj keď vieš to bolo hlboko skryté v písmenkách a slovách, ale vedela si že je to o tebe alebo o ňom. Hlavne tak skryto, tajomne a neoficiálne, aby ste to nepokazili. Nepokazili tu silu prítomného okamihu. Ktorý si vnímala tak intenzívne, silno a napäto. Cítila si sa šťastne a plná očakávaní čo príde. Aká ďalšia správa a aký to zase bude mať na teba dopad. V akom citovom rozpoložení ťa to nechá, aj keď si vedela, že už nezaspíš v ten večer, chcela si ešte viac citových a myšlienkových zásielok.
Chcela si o ňom premýšľať úplne. Celou hĺbkou seba. Zrazu prišiel zlom. Usmial sa, presne vieš ako myslím. Tým úprimným a žiarivým úsmevom. Už si to nebola ty. Oči mu už pomaly blúdili k iným a nie tvojim, aj keď ty si to tak veľmi chcela a možno aj potrebovala. No nič, proste nechcela si si to pripustiť, že sa v tebe (ňom) niečo zlomilo pri pomyslení na neho (teba). Postupne odchádzali aj správy a aj nezávislé dotyky vašich tiel. Odchádzalo to tajomné vnútorne ale aj vonkajšie spojenie. Cítila si to, videla, ale stále si si to nechcela nechať prejsť do tvojho vnútra.
Neskôr si vedela, že je to tak. Je to pravda a pocity ťa neklamú. Už si ťa nevšímal. Ani tak hlboko tajomne ako na začiatku. Vedela si, že je koniec vášho spojenia. Musela si to nechať ísť aj keď to bolelo a možno ešte stále bolí a nevieš prestať na neho myslieť a premietať si v hlave tie posledné trpké, bolestné dôvody kedy si videla, že už nie je to tak nádherné a čarovné aj to málo čo medzi vami bolo. Pri každej myšlienke ako si ho videla, že sa častejšie usmieva, dotýka s inou.. mala si pocit že stojíš a pritom sa rútiš veľkou rýchlosťou.. nevieš kam, akým smerom, len si vedela, že musíš lebo by ťa pohltilo úplne tak silno a s bolesťami tvojho trhajúceho sa vnútra.
Viem bolí to, kričí to z teba a trhá ťa to na milión kúskov, ale duša, tá presne ktorá to číta. Neber to ako tvoju vinu, chybu alebo zlyhanie. Sklamala si sa podľa teba, áno možno áno, ale vezmi si aký to bol nádherný a výnimočný pocit. Pocit pre ktorý si žila. Dopĺňal ťa a robil ťa šťastnou. Dával ti silné myšlienky a poznanie. Drahá milovala si alebo miluješ aj keď tajomne, v hĺbke duše a ukryté pred svetom a predsa tak intenzívne. Hovoríš si neopätovaná láska. Vravíš si, mala som robiť viac pre to, mala som sa nebáť a povedať mu to. Zlatíčko, ver mi že on to vie alebo vedel. Určite to v hĺbke duši cítil a vnímal tak ako ty. Vezmi si z toho aspoň jeden jediný, malinký dôvod prečo je to dobrá skúsenosť.. Pochopila a okúsila si pravú lásku a pocit milovať, vieš aké je to nespať kvôli inému, ako vedel byť svet úžasný.. nemôžeš povedať, že to nebolo niečo krásne a nenahraditeľné. Bolo to niečo plné emócií a adrenalínu v tvojej krvi.
Neskôr si možno predsa len povieš, že milovala som síce neopätovane, ale odhodlane s pocitom, ktorý stál za to. O pár rokov neskôr, to možno povieš svojmu partnerovi, ako a prečo si vedela že on je tou krásnou spriaznenou dušou. Povieš si, že neopätovaná láska ti do života zaviala jeho aj s konečnou definíciou tvojej lásky.Tvojho milovania a tvojej predstave o šťastí. Pokojne a s pokorou budeš vedieť povedať, že tvoj význam lásky si už našiel tvoju dušu. Síce cez všetko to boľavé, zranené a roztrhané na kúsky. Pozliepala si sa a zistila si ako si ty vysvetľuješ pocit byť milovaný a milovať…
