Koľkokrát sa ti už stalo, že si niečo rozprávala svojmu kamošovi, bratovi alebo priateľovi a on sa po pár minútach a tvojom obsiahlom monológu opýtal: Čo si hovorila? Portál Bright Side prišiel so štúdiou, ktorá toto správanie mužov ospravedlňuje.
Táto jediná mužská otázka nás však dokáže privádzať do zúrivosti, no ani napriek tomu sa nepoučíme a pri ďalšej príležitosti si neoveríme, či nás dokážu naozaj vnímať. Celé rozuzlenie problému pritom spočíva v tom, že chlapi jednoducho spracúvajú oveľa ťažšie ženský hlas než mužský.
Muži väčšinou konajú logicky a bez emócií, preto mávajú problém počúvať ženy, ktoré rozprávajú emotívne, melodicky, nedržia sa priamo jednej línie, menia tón svojho hlasu a hlavne neustále odbiehajú od témy. Chlapi tak majú problém pochopiť všetko, čo hovoríme a napokon to dopadne tak, že sa v tom stratí a radšej prestane počúvať úplne.
Ženský hlas tiež býva menej autoritatívny, preto muži nepociťujú potrebu sústrediť sa na to, čo hovorí. Podľa štúdie dokážeme viac dôverovať ľuďom s nižšie položeným hlasom. Ak začneš na toho svojho kričať a tvoj hlas bude vyšší, dosiahneš akurát tak opačný efekt, než by si chcela.
Čo nám z tohto vyplýva? Že chlapi niekedy ani nemôžu za to, že nás nepočúvajú, majú to tak proste dané. Nechceme ich v žiadnom prípade ospravedlňovať, ale nabudúce si na to spomeň a pokús sa rozprávať bez množstva emócií. Možno to bude konečne lepšie.
Zdroj: brightside.me
