Pomaly sa učím, že energia, ktorú potrebujem na to, aby som reagovala na všetky veci, ktoré ma nezaujímajú a ktoré sú negatívne, ma vyčerpáva a zastaví ma, aby som videla tie pekné veci v živote. Pomaly sa učím, že nebudem každého šálkou kávy a to je v poriadku. Pomaly sa učím, že takto „vyhrať“ nad všetkými vecami, čo ma rozčuľujú je len strata energie.
Pomaly sa učím, že nereagovať neznamená to, že som s tým v poriadku a vyhovuje mi to. Znamená to, že to nie je pre mňa nič dôležité a ja som viac ako tá vec, ktorá ma rozčuľuje. Rozhodujem sa byť človekom. Každý deň, každú sekundu života.
Zobraziť celú galériu (3)zdroj: unsplash.com
A vyberám si pokoj. Pretože to je to, čo skutočne potrebujem.
Už viac nepotrebujem v živote drámu. Nepotrebujem ľudí, aby mi dávali najavo to, že som dosť dobrá, keď viem, že určite za niečo stojím. Nepotrebujem argumenty, výhovorky a falošné rozhovory.
Pomaly sa učím, že ten, kto niekedy nehovorí nič, hovorí všetko.
Pomaly sa učím, že netreba reagovať na veci, ktoré ma rozrušujú a dávajú moc niekomu inému nad mojimi emóciami. Pretože ja nemôžem kontrolovať to, čo robia ostatní, ale môžem kontrolovať to, čo robím ja. Ako na to reagujem a aká bude moje spätná väzba.
Pomaly sa učím, že väčšinu tieto situácie, do ktorých sa dostávam a rozrušujú ma, nehovoria ani tak o mne, ako o osobe, ktorá ich začala. Pomaly sa učím, že všetky tie sklamania sú tu na to, aby nás naučili, ako máme milovať, pretože musíme mať na sebe aj štít, keby nám chcel niekto ublížiť.
Zobraziť celú galériu (3)zdroj: unsplash.com
Pomaly sa učím, že aj keď budem reagovať, nič to nezmení. Ľudia nebudú na teba milší, nebudú mať k tebe viac úcty a nebudú ťa brať vážne. Preto je niekedy lepšie nereagovať. Nechať veci ísť, nepýtať si vysvetlenie, neočakávať, že ľudia pochopia a priznajú si, že sa mýlili.
Pomaly sa učím, že život je lepšie žiť, keď sa nesústredím na to, čo sa deje okolo mňa, ale zameriavam sa na to, čo sa deje vo mne.
Práca na samej sebe mi priniesla do života pokoj a šťastie.
Zdroj: thoughtcatalog.com
