Poznajú ťa.

Poznajú aj mňa.

Odzadu.sk
Staň sa blogerkou

Sme niečo ako kamaráti. I keď mám pocit, že aj toto chladne a stávajú sa z nás pomaly cudzinci alebo dvaja ľudia so spomienkami.

Sám vieš, že ľudia sú ako média, vymýšľajú príbehy, ktoré sa ani nestali.

Chcem byť s tebou aspoň chvíľku sama.

Povedať ti, čo k tebe cítim.

Mám ťa viac ako rada.

unsplash.com

Môžeme si kúpiť letenky do Amsterdamu. Premýšľať nad tým, prečo tu ľudia jazdia na bicykli viac ako na aute. Kúpiť si veľké hranolky, ktoré nebudeme vládať zjesť alebo sa môžme plaviť po grantoch a obdivovať architektúru stavieb v okolí.

Môžeme ísť do Bruselu. Hľadať cikajúceho chlapčeka alebo dievčatko, ale ako viem, tak pri našom štastí nájdeme cikajúceho psa. Môžeme si dať wafle a potom sa podeliť o ovocie na nich a smiať sa na sebe, akí sme od čokolády.

Môžeme ísť do Nassfeldu. Pozerať sa na vysoké šíre hory a jazdiť rôznou rýchlosťou zjazdovkami. Môžeme sa správať ako majitelia času, ktorý nám nikto nevezme. Veď vieš, žijeme len raz, práve tu a teraz je náš čas.

Môžeme ísť do Paríža. Pozrieť si Disneyland a jeden na deň sa vrátiť do čias Tom a Jerry. Vyskúšať rôzne adrenalínove atrakcie a vrešťať ako zmyslov zbavení.

Môžeme navštíviť Los Angeles. Dať si obrovský burger a pozerať sa na Hollywood Hills v tme ako svieti mesto plné snov a v očiach sa nám budú odrážať iskry.

Pokojne aj New York alebo taká Austrália-hocikam. Ak pôjdeme spolu.

Prosím nechaj ma precestovať svet s tebou.

unsplash.com

Poďme niekam, kde budeme len ty a ja.

Niekam, kde nás ľudia nepoznajú.

Niekam, kde môžeme byť spolu.

Chýbaš mi, ale

nie tak ako ľuďom chýbajú ľudia, ale tak ako zvyknú chýbať spomienky.

unsplash.com

„Je mi jedno, kde som, ak som s tebou“ -anonym