Ďakujem ti za všetko. Nehnevám sa, aj keď si odišiel..
Žiaden človek nepríde do nášho života náhodou. Každý nám skríži životnú púť z nejakého dôvodu. Každý nás niečomu priučí a každý náš život nejakým spôsobom ovplyvní. A potom, niektorí ľudia v ňom ostanú a niektorí odídu. Tak to jednoducho je. A niekedy bohužiaľ odídu aj tí, o ktorých sme boli presvedčení, že budú s nami odteraz až navždy. Čo by ste chceli povedať takému človeku? Takému, ktorý prevrátil váš svet naruby a potom odišiel?
Často premýšľam nad tým, ako sa asi máš a ako sa ti darí. Naozaj dúfam, že dobre. Pretože, koniec koncov, nič zlé si ani nezaslúžiš. Zaslúžiš si len to najlepšie. Naozaj.
Ak aj ty rozmýšľaš nad tým, ako sa mám ja, tak musím povedať, že všelijako. Raz som smutná, inokedy šťastná. Ale taký je už život, nie?
Dnes som robila niečo, čo si ty neznášal – vybehla som na túru do prírody. Po ceste som našla nádherné malé jazierko s krištáľovo čistou vodou a tak som ňou zmyla zo svojich rúk aj posledné stopy, ktoré mi po tebe zostali. A musím priznať, že to bol skvelý pocit, pretože konečne som sa začala cítiť pohodlne vo svojej vlastnej koži. Konečne som si pripadala silná, sebavedomá a nezraniteľná.
Vieš, vždy keď som si predstavovala svoju budúcnosť, ty si bol jej súčasťou. Ba čo viac, hral si v nej hlavnú úlohu. Ale, osud sa zrejme rozhodol rozdeliť naše cesty opačným smerom. Prekvapilo ma to, ale v konečnom dôsledku mu to nezazlievam. A vlastne ani tebe. Chcem, aby si vedel, že medzi nami je všetko v poriadku. Veľmi sme sa milovali a veľmi sme sa spolu smiali a ja som si užívala každý jeden šťastný moment. Až kým to neskončilo.
Prvé dni a týždne bez teba boli ťažké. V hlave sa mi premietali všetky spomienky a ja som nemyslela na nič iné než na to, ako veľmi mi chýbaš. Dokonca som sa začala báť. Báť o to, že čo ak ty si bol tou najlepšou vecou v mojom živote a teraz, keď som o ňu prišla, už nenájdem nič alebo nikoho, kto by bol tak dobrý ako ty.
Ale potom som si uvedomila jednu dôležitú vec: najdôležitejší človek v mojom živote som ja sama. A urobila som tú najsebeckejšiu a zároveň najlepšiu vec, akú som mohla spraviť: začala som uprednostňovať seba a svoje túžby, sny a ciele.
Pretože celé tie roky, kým sme boli spolu, som robila všetko iba preto, aby si bol šťastný. A to aj napriek tomu, že mnohé z tých vecí ma vôbec nebavili. Ale keď si odišiel a zavrel mi dvere pred nosom, zrazu sa otvorili nové. Nové dvere, ktoré mi poskytli slobodu. Slobodu robiť veci, ktoré som vždy chcela a po ktorých som vždy túžila, bez hocijakých výčitiek.
A ja som do tohto neznámeho sveta skočila úplne celá. Konečne mám krídla a môžem lietať v oblakoch. Konečne mám plutvy a môžem plávať v oceánoch. Som veľká a som malá. Som všetko. Som všetko, čo len chcem byť. Mám pocit, že konečne som našla samú seba.
Takže, ďakujem ti. Aj keď to bolo spočiatku ťažké, ďakujem ti, že si odišiel. Bez tvojho odchodu by som hádam už nikdy nepocítila slobodu, voľnosť a radosť. Nemysli si prosím, nič zlé, neľutujem ani jedinú sekundu, ktorú sme spolu strávili. Ani jednu. Som rada za všetky. Som rada za všetko, čo sme spolu zažili a čím sme si preskákali. Ale teraz je čas na novú kapitolu a ja sa neskutočne teším, čo mi prinesie.
zdroj: thoughtcatalog
