Mnou milovaný,
asi nie je správne žiadať ťa, nech na mňa počkáš a nevyužiješ príležitosť byť s niekým novým, keď máš pred sebou toľko možností. Si to síce ty, kto odišiel ale nech sa stane čokoľvek budem aj tak veriť v nás dvoch. Vieš, že je medzi nami veľmi silné puto. Neexistujú slová, ktorými by sa dala opísať moja láska k tebe a to ako sa pri tebe cítim. Keď sa smeješ na mojich detinských radostiach. Keď si na obed kúpime čokoládu a chipsy. Keď ma vezmeš do náručia a ja sa cítim akoby som bola v tom najbezpečnejšom prístave. Si mojím domovom. Nikdy som sa necítila tak ako s tebou. Nechýbaš mi, pretože tu zostanem sama alebo preto, že by sa o mňa nemal kto postarať. Chýbaš mi jednoducho ty. Vráť sa mi už domkov.
Viem že je odo mňa sebecké žiadať,aby si svoje dotyky, bozky, lásku a všetko nevenoval inej. Je sebecké, aby som žiadala aby si na mňa aspoň občas myslel. No nemôžem si pomôcť. Musím ti to povedať. Nedokážem si ťa predstaviť s niekým iným. Jediné v čo dúfam je, že keď sa vrátiš, budeš cítiť rovnaké puto ako pred odchodom. Mal si možnosť a ty si ju využil. Si skrátka dobrodruh, máš to po rodičoch. Možno si len potrebuješ uvedomiť, že všetko to, čo si chcel máš doma a možno naopak… Čaká ťa tam niekto lepší. Vždy sa budem cítiť zvláštne za to, že si odišiel, ale uvedomujem si, aké úžasné možnosti sa ti ponúkajú. Neustále na teba myslím a prehrávam si všetky tie krásne chvíle. Pri každej z nich som cítila ako veľmi sa ľúbime. Nedokážem zniesť myšlienku, že by som ťa stratila úplne. Proste nie!
Si ten najvýnimočnejší muž akého poznám. Zaslúžiš si vidieť a poznať celý svet.
Nechcem vidieť ako ťa objíma iná žena. Nechcem aby si sa zobúdzal vedľa niekoho iného. Nechcem, aby ten pocit, keď hrdo kráčam vedľa teba a držím ťa za ruku, spoznalo iné dievča. Chcem to byť ja, kto sa v noci len tak preberie a dá ti letmý bozk na pery a ubezpečí sa, že ti nie je zima. Chcem to byť ja, kto si oblieka tvoju mikinu miesto mojej bundy. Nemala som ťa žiadať aby si počkal. Netuším, aké tam máš plány. Ale robím to. Ak treba zavolať, zavolám. Ak treba pomôcť, pomôžem. Urobím čokoľvek, ale nechcem už stráviť ani jednu noc s pomyslením, že ťa nemôžem objať a prebudiť sa vedľa teba. Ty si tým mojím pravým. Mojou životnou láskou. Mojou polovičkou. Tvoja R.
Presne toto som písala pred skoro dvoma rokmi. Každý deň som dúfala v našu lásku. Každý deň som sa modlila aby si bol v poriadku. Každý deň som ti verila. Mala som aj ťažké chvíle kedy som nevedela čo so sebou. Moja intuícia je silná, to si vždy vedel. No moja viera v teba bola oveľa silnejšia. Verila som ti. A teraz? Veci sú proste inak a ja sa ich snažím prijať, také aké sú.
Vieš, občas sa stane, že veci vôbec nie sú tak, ako by si si želal. A teraz nemyslím len na to, čo sa týka vzťahov. Celkovo. Ideš si za nejakým snom, či cieľom a nezameriavaš sa na nič iné okolo, len na ten cieľ. Ale haló, nie je náhodou podstatná celá tá cesta? Celý ten proces, ktorým si musíš prejsť? Niekedy, počas ten strastiplnej púte nájdeš niečo úžasné, čo možno nie je podľa tvojich predstáv. Nie je to ten tvoj vysnívaný ceľ. Ale to všetko je v poriadku, pretože časom zistíš, že sa ti vlastne nič lepšie ani nemohlo stať. Nedovedie ťa to presne tam kam si chcel ale niekam, kde je všetko vlastne oveľa lepšie a úžasnejšie ako si si kedy vedel predstaviť… A vieš čo? Je úplne v poriadku, ak sa to tak nejaví hneď. Pretože všetko na svete má svoj zmysel a správne načasovanie. Všetko bude dobré, sľubujem.
Viac mojich článkov si môžeš prečítať na mojom osobnom blogu http://www.byriush.sk
