…pretože niekedy to život zariadi po svojom. Občas potrebujeme čas a skúsenosti. Veľmi veľa času a skúseností. Tak veľa, akoby nás nikdy v živote nenapadlo. Niekedy je ťažké zistiť ako vyzerá ozajstná láska, skutočná bolesť, nekonečné priateľstvo. Nikdy to nebude rovnaké ako u Tvojej kamarátky či známeho. Nedá sa povedať čo je presne to jedno a skutočné. V živote každého človeka je to individuálne. Neporovnávaj sa.
Mám osemnásť rokov. Je to veľa alebo málo? To už nechám na Tebe. Aj keď som si za ten čas prešla všeličím, nedovolím si tvrdiť, že viem o čom je život. Áno, dostala som zopár rán. Aj niekoľko menej príjemných skúseností. Vždy som verila, že ak dve duše patria k sebe, je jedno čo všetko ich rozdelí, aj tak nakoniec skončia spolu.
Myslím si, že nikdy nezistíme ako život skutočne funguje. Každý má svoju vlastnú filozofiu. Tak je to najlepšie. Veľakrát som plakala za ľuďmi, ktorí odišli. Našťastie len párkrát to bol ten konečný odchod do neba. Alebo nebo neexistuje? Teraz je ale čas na ľudí, ktorí odišli pretože chceli. Nie do neba ale inde. Napríklad domov alebo tak. Možno to bola veľká láska a skončila sa tak náhle. Možno to bolo objavenie mojich koreňov no stihli sa stratiť v zlomku sekundy. Vždy to bolí. Nedá sa povedať kedy menej a kedy viac. Odlišné odtiene bolesti.
Jediné, čo ma v takých momentoch drží nad vodou je presne viera v tie duše, ktoré k sebe patria. Ideme tomu veriť spoločne? Tú bolesť to nezmierni. Neuľahčí stratu. Ale neopísateľným spôsobom pomôže. Máličko ale predsa.
Neboj sa. Oni sa vrátia. Raz. Určite. A ak nie, potom to má dozaista svoj dôvod. Alebo je to len veta, ktorá nám má, akože pomôcť?
Viac mojich článkov si môžeš prečítať na mojom osobnom blogu http://www.byriush.sk
