Dlho som si myslela, že také to „pravé šťastie“ nájdem jedine vtedy, ak budem vo vzťahu. Keď budem s niekým, kto ma má rád a budeme spolu zdieľať všetky pekné (aj nepekné) momenty. Závidela som tým ľuďom, ktorí boli vo vzťahu. Ktorí spolu trávili voľný čas, chodili spolu na rande, kupovali si darčeky a smiali sa spolu.
Nakoniec sa to podarilo aj mne, našla si ma láska. Hovorila som si, že to už ani pravda byť nemôže – až tak to bolo pekné. Avšak nikto mi nepovedal, že pekné to bude len chvíľu, len v začiatkoch. Keď som si zložila ružové okuliare, dopadla som do krutej reality.
Začali mi prekážať veci, ktoré som predtým prehliadala. On čoraz častejšie zabúdal na to, aké je potrebné tráviť čas spolu. Milé slovíčka sa vytratili a zostali len tie najnutnejšie. Už žiadna správa „dobré ráno“ ani „dobrú noc“. Boli len správy kde sme, čo robíme a kedy sa uvidíme.
Nie som si istá ako to robia tie páry, ktoré vyzerajú šťastne stále, no my sme takí neboli. Prišli sme do bodu, kedy sme boli viac nešťastní ako šťastní.
Uvedomili sme si, že jediné riešenie je rozchod. A aj to, že toto riešenie je správne. A šťastné. Pochopili sme, že sme dvaja rozdielni ľudia, ktorí keď sú spolu, nebudú nikdy šťastní dlhodobo. Priznám sa, dlho potom som bola presvedčená, že ma nikto nemá rád a že šťastie si ma už nenájde.
Aj keď ma mnohí upokojovali slovami „bude ti bez neho lepšie“, „buď trpezlivá“, „nezaslúžil si ťa“. Som voľnejšia od doby, kedy sme sa rozišli. Znovu môžem robiť veci, ktoré milujem. Môžem chodiť von bez toho, aby som sa bála, či urobím niečo zle. Môžem vypadnúť do iného mesta a nikomu to nepovedať. Môžem sa venovať samej sebe a hľadať vášne, pri ktorých nájdem vnútorný pokoj.
Aj o tomto je rozchod – o nájdení svojho šťastia.
