Myslela som si, že ma postretlo v živote šťastie. Našla som dobrého chlapa, ktorý ma miloval celým srdcom. Ja jeho tiež a náš vzťah bol skvelý. Až kým to nezačalo celé ísť z kopca. Bol v tom niekto iný. No nebol to môj plán.
Život sa s nami niekedy pekne zahráva. Tak to bolo aj v mojom prípade. Osud mi poriadne zamiešal karty a ja som stála niekde na rázcestí. Nevedela som, ktorým smerom ísť. Ako by som aj mala vedieť, ktoré rozhodnutie bude správne? Ostať s ním alebo začať nový život s niekým iným?
Jednoducho sa to stalo. Spoznala som niekoho, kto sa dotkol môjho srdca. Viac ako ten, s ktorým som každý večer zaspávala. Niekto, s kým som sa viac rozprávala, smiala, niekto, na koho som čoraz viac myslela. Ten môj ležal vedľa mňa a ja som myslela iba na to, že si chcem písať s ním. Naozaj som sa zamilovala v čase, kedy som bola zadaná? Naozaj som chcela bodnúť do srdca niekoho, kto ma stále ľúbil?
Nie, nechcela. Nikdy by som mu zámerne neublížila. Ale nechcela som ďalej ubližovať ani sama sebe. Nechcela som viac klamať, zatajovať, plakať v sprche a nespať kvôli všetkým tým myšlienkám, ktoré mi prúdili hlavou. City sa oklamať nedajú. Zamilovala som sa do iného, no bála som sa priznať to. No ďalej to takto nešlo.
Nikdy ma nebolelo nič viac ako rozhovor, v ktorom som mu povedala, že ho opúšťam. Keď sa pýtal na dôvod, slová nechceli opustiť moje ústa. A keď už boli vo vzduchu, jeho oči sa na mňa pozerali tak, ako nikdy. Sklamanie, hnev, zlomené srdce. Tá, ktorú miluje, nemiluje jeho.
Opúšťam svoju istotu a kráčam za niekým, s kým ma čaká v živote nová etapa. Či to bolo správne, ukáže až čas. No v tejto chvíli to takto cítim. Cítim šťastie, cítim slobodu, cítim ešte väčšiu lásku. Milý môj ex, nehnevaj sa na mňa. Raz pochopíš, že som to takto neplánovala.
